1 Kor 4, 1-5, Lk 5, 33-39
Máme politickú aféru, či len búrku v pohári vody?
Premiér nemal na svadbe rúško. Čo poviete? Je možné mať na svadobnej hostine rúško? Asi ťažko. Nemohli by sme jesť, piť, hrať (na dychových nástrojoch), spievať. Ak by mali byť rúška na svadbe, bolo by treba zakázať sobáše, presnejšie hostiny na nich.
Na svadbe by sa nemalo postiť. Túto samozrejmosť povedal Pán Ježiš farizejom: Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? Myslel to v prenesenom význame. Na svadbe sa je pije, veselí a nie postí. Jeho učeníci sú na svadbe, lebo majú pri sebe ženícha Ježiša. Tak ako sú svadobné dní plne radosti a šťastia, také boli aj dní apoštolov s Ježišom. Keď potom osameli, museli riešiť problémy, boli prenasledovaní, mučení, spomínali na dní s Ježišom ako na svadobné dní. Dní osamotenosti boli potom pre nich dňami pôstu, pokánia. Ako im to predpovedal Ježiš.
Aj tie dní po odchode Ježiša, neboli vždy len dňami pokánia. Zažívali aj radosti, úspechy, šťastie. Prišli už mesiášske časy. Ježiš podobenstvom o záplate z nového rúcha hovorí o tom, že nastalo niečo nové. Už pominuli časy Jánovho pokánia, očakávanie mesiáša, pominuli časy farizejskej povrchnosti. Je tu čas nového vína – evanjelia. Treba nové nádoby – nových ľudí plných Ducha.
V akej situácii sa cítime byť? Nemala by nám chýbať nádej. Pavol nám odkázal (1. čítanie), že keď príde Pán, osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Posvieťme si na naše srdce a nechajme ho presvietiť svetlom Božieho slova!
Turzovka - Turkov, 4.9.2020