Vraví sa, že keď sa zídu traja Slováci založia štyri strany.
Nielen o Slovákoch, ale všeobecne o dnešných ľuďoch platí, že traja ľudia založia štyri cirkvi. Každý si zakladá svoju cirkev. Počúvame (a je to možno aj v nás): „Ja nepotrebujem Cirkev, lebo ja sa k bohu (úmyselne s malým písmenom, lebo je to osobná modla) modlím, ako ja chcem, kde chcem. To platí v plnej miere aj o spovedi. „Ja sa sám vyspovedám, vyrozprávam to svojmu bohu, nepotrebujem k tomu farárov“. Zabúdajú, že Boh poslal svojho Syna a ten nás naučil ako ísť k Bohu, že Ježiš povedal: „Komu hriechy odpustíte, budú mu odpustené...“ Ak si to uvedomia, odmietajú aj Pána Ježiša. Sv. Augustín týmto prešiel. Preto vyznáva po dlhom hľadaní: Ale nenašiel som, kým som neobjal „prostredníka medzi Bohom a ľuďmi – človeka Krista Ježiša“ (porov. 1Tim 2,5). „On je nad všetkým Boh, zvelebený naveky“ (porov. Rim 9,5). On volá a hovorí: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6).
Odmietanie spovede často väzí v hanbe pre svoje hriechy, hanbe vyznať ich kňazovi. Sv. Augustín bol natoľko pokorný, natoľko si uvedomoval svoje blúdenie, že v autobiografii Vyznanie sa vyspovedal všetkým ľuďom všetkých generácii. A ak niečo z tejto knihy čítame, vidíme jeho užasnú malosť v hriechu a veľkosť v pokore.