Joz 3, 7-10a. 11. 13-17, Mt 18, 21 – 19, 1,
Spolusluhovia – zaznelo v dnešnom evanjeliu.
Ako by sa tento vzťah dal nazvať dnes? Spolupracovník, kolega, spolusestra, spolubrat. Jeden zo spolusluhov v dnešnom príbehu sa zachoval veľmi zlé. Ako tieto vzťahy vyzerajú teraz? Ako je to medzi spolupracovníkmi, kolegami, môžeme dodať susedmi? Dokonca bude dobré prirátať i rodinných príslušníkov.
Viem, teraz by sme mohli rozvinúť úvahu o tom, ako sa títo menovaní k nám niekedy zachovali. A mohli by sme ľahko povedať: Svetom vládne nevďak! My sa z tohto zlého správania vyčleňujeme. Lebo oni sú tí zlí. Všetci, čo to čítate, počúvate sa považujeme za dobrých. Aj ja. A keďže je toľko zla vo svete, znamená to, že sa zle vidíme. Aj väzenie je plné nevinných ľudí!
Poďme riešiť zlo u iných. Čo s ním? Príkladom nám je otázka Petra, ktorý tiež videl zlo iných a preto pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Jednoznačne z toho vyplýva, ak vidíme zlo u iných, ich zlé správanie k nám, máme odpúšťať. Často počuť od kresťanov, ktorí poznajú túto Ježišovu náuku hovoriť: Ja som už odpustil 77 krát. Ďalej už nejdem. Pripomínam, že je to symbolické číslo a znamená vždy. Prečo vždy. Lebo mi nevidíme, že omnoho viac nám odpúšťa náš Pán. Ako v tom podobenstve. A dennodenne! Problém je v tom, že my si to neuvedomujeme a považujeme sa za dobrých. Dokonca aj pred Bohom. Preto vypúšťajme prosbu z Otčenáša: Odpusť nám naše viny...
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 13. 8.2020