Klára sa narodila roku 1194 v meste Assisi v strednom Taliansku.
V noci po Kvetnej nedeli roku 1212 utiekla z domu, zložila sľuby do rúk sv. Františka Assiského a stala sa tak zakladateľkou rehole klarisiek. Štyridsať rokov žila v kláštore sv. Damiána v Assisi ako vzor modlitby, pokánia a lásky. Roku 1243 odohnala modlitbami k Sviatosti Oltárnej Saracénov od kláštora sv. Damiána a od Assisi. Zomrela 11. augusta 1253.
PATRÍM KRISTOVI!
Mladý inžinier nedávno poznamenal: «Buďme optimistami! Mňa desať odpadov tak neskľúči, ako ma podvihne k nádeji jedno mladé kňazské alebo rehoľné oddanie sa. Primície jedného novokňaza mi povedali viac ako všetky odpady v cirkevných dejinách.»
To povedal človek a odchovanec našej doby. Jeho povznáša oddanie sa Kristovi v kňazstve alebo rehoľnými sľubmi.
Podobné nadšenie vedela vyvolať v svojej dobe šľachtičná mesta Assisi, Klára, dcéra zámožných rodičov rytiera Favaroneho a matky Artulany.
Klára mala všetko, čo mladému dievčaťu mohol ponúknuť svet. Jej dušu však očaril Kráľ kráľov, Ježiš, a ona sa tiahla za ním. Vhod jej prišiel príklad vysmiateho, zneuznaného syna assiského kupca Bernardoneho, Františka. František sa oddal Kristovi v chudobe a pokore.
Boháča nestrháva tak pohľad na zlato, ako Kláru strhávala jeho pokora a chudoba. Tou istou cestou chcela sa aj ona primknúť ku Kristovi. Pochopila, že Ježiš má iný pohľad na hodnoty, ako my ľudia. Skromná, bez nádhery a lesku utečie, oblečie si šaty z vrecoviny a zloží najsvätejšiu prísahu: Sľubujem čistotu, chudobu a poslušnosť! Patrím Kristovi!
Keď do chudobného kláštora vrazia najatí ozbrojenci a príbuzní, stretnú sa s vojenskou rozhodnosťou: «Patrím Kristovi! Kto sa opováži ma od neho odlúčiť? Som vyhradená iba jemu telom i dušou!»
To už nebola deva z paláca, ale rehoľnica chudobného kláštoríka svätého Damiána. Ten bol od tých čias príťažlivejší ako paláce sveta. Čoskoro jej príklad nasledovala sestra Agneška. Suroví vojaci nemajú sily, aby ju odtiahli od oltára. Aj Agneška opakuje slová sestry: Patrím Kristovi!
A v kláštore?
Niet sestry pokornejšej od Kláry. Je matkou všetkých, ale i sestrou, priateľkou. Považuje si za česť, keď môže slúžiť. Pán má v nej záľubu, a preto keď r. 1243 na jej prosbu kňaz nesie a pozdvihne monštranciu proti surovým Saracénom, spojencom cisára Fridricha II., diví Saracéni ustupujú. Klára zachráni kláštor i mesto.
Patriť Kristovi, znamenalo pre Kláru to isté, ako stráviť sa celkom pre Krista v zástupnej láske v mene bratov a sestier vo svete.
Jej príklad nasledujú devy všetkých čias. Dokážu odhodiť «lacné zlato» sveta, dokážu sa odpútať od tvorov a ich haraburdia, aby sa vo väčšej intenzite oddali výhradne iba Ježišovi Kristovi.
Nie je to zrada ich «ženstva», nijako nie. Naopak, je to ešte väčšie zošľachtenie, ešte vznešenejšie objatie všetkých, ktorí hľadajú teplú náruč matky.
V kontemplácii zvolávajú na zem Božiu lásku a jeho Kráľovstvo.
V aktivite mu odovzdávajú svet s jeho biedami.
Tak to pochopil mladý inžinier a tak ho to dvíhalo vo viere.
Aj dnes sa vynárajú z radov sveta sväté Kláry, aby svedčili ateistickému svetu:
«Patrím Kristovi, a to pokladám za väčšie vyznamenanie ako kraľovať vo svete!»
ROZHODNUTIE
Trikrát Zdravas... za kňazské a rehoľné povolania.
Miriam Liptovská: Celý rok so svätými