Jer 31, 1-7, Mt 16,13-23
Z príležitosti farských slávnosti som zvykol pozývať svojich predchodcov.
V deň slávnosti, alebo ako prípravu naň, prichádzali bývali správcovia farnosti, alebo páni kapláni. Farníci vo veľkom prichádzali na sv. omše nimi obetované a tešili sa najmä na neformálny dialóg s nimi po sv. omši. Aj takto nás duchovne naladili na farskú slávnosť. Volal som jednému môjmu predchodcovi. Ten sa vyhováral, lebo sa vraj nerád vracia do farnosti. Bol som tvrdohlavý, keď som ho presviedčal, alebo vytrvalý?
Vytrvalosť, trpezlivosť a tvrdohlavosť – o tom si môžete prečítať na linke dole. PO tom som písal per longum et latum (zdĺhavo a zoširoka).
Dnes úvaha nad: Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Dlho otravovala Ježiša, až sa za ňu prihovorili apoštoli. Mala niečo z tvrdohlavosti? Bola barania povaha? Dôležité je to, že nechcela dobro iba pre seba. Napísal som „iba pre seba“. Vyliečením dcéry plynulo samozrejme dobro aj pre ňu, ale hlavný cieľ bolo zdravie. A Pán ocenil je vytrvalosť (najlepší výraz). Nakoniec jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Nám ostáva iba aplikácia do života.
Turzovka, 5.8.2020