Veľa sa hovorí o bezútešnosti, depresiách, zlej nálade...
Aktuálnejšie je to v čase pandémie. Tento stav v asketickej literatúre nazývajú aj duchovnou nocou. Dnešný oslávenec sa tejto problematike dosť venoval.
Nemusí to byť len následok hriechu. Je to aj následok prepracovania, útokov množstva negatívnych správ, udalosti... Možno nejaké tápanie, hľadanie svetla. Môže to byť aj príprava na vyšší stupeň duchovného života.
Boh však dáva pokoj do srdca človeka. Je tu ale problém. Ako ten pokoj nájsť. V takýchto prípadoch človek potrebuje duchovné vedenie, modlitbu, vytrvať v láske k Bohu. Vtedy má omnoho väčšie zásluhy (rast osobnosti), ako keď ide za Bohom s jasom v srdci.
Tomuto problému sa venuje sv. Ignác vo svojich Exercíciách. K čomu bezútešnosť podľa neho vedie, čo spôsobuje?
Temno v duši, zmätok, pohnútky k nižším a svetským veciam, nepokoj z rôznych hnutí a pokušení, ktoré nabádajú k nevere, stav bez nádeje, bez lásky, pričom duša je akoby lenivá, vlažná, smutná, akoby odlúčená od Stvoriteľa a Pána. Keď to preložíme do modernej reči, dá sa hovoriť o frustrácii, akomsi znechutení, pochybovaní o všetkom a o všetkých.
Musíme rozlišovať či do tohto stavu duše sa dostane človek na základe hriechu, alebo z dôvodu vyhorenia; duchovní spisovatelia hovoria aj o skúške. Táto skúška (duchovná noc), je podľa mystikov iba v tom prípade, ak si plníme povinnosti, snažíme sa duchovne žiť a napriek tomu sme v bezútešnej situácii.
Ako si počínať v takomto stave vnútornej bezútešnosti, či duchovnej noci?
Nesmie sa dať vliecť svojou rozháranosťou. Ale kde a ako začať? Prvý krok je získať dôveru vo vlastnú slobodu. Zlá nálada nám podsúva celý rad pochybných plánov, je to akoby boli pokazené váhy. Nevážia správne, nevieme správne usudzovať. Je treba zostať pevný a nemeniť predošlé rozhodnutia, akoby tvrdohlavo v nich pokračovať. Keď to človek urobí zažije niečo pekné, odhalí, že je silný, schopný urobiť niečo opačné, čo mu ponúka zlá nálada.
Ale nechuť práve odoberá tú silu, energiu. Kde nájsť k tomu silu?
Preto hovorí o potrebe vyburcovať vôľu, odporovať tomu, k čomu sme prirodzene naklonení. Tak ako existujú telesné choroby, tak existujú aj duševné slabosti. Jeden má sklon k melanchólii, iný sa skôr rozčúli. Pripomínam tu slova sv. Ignáca: Tento bývalý vynikajúci vojak používa príklad z vojenského života. Hovorí, že diabol sa správa ako vojenský veliteľ, ktorý sa chce zmocniť pevnosti. Najprv obhliada, kde sú jej slabiny a až potom zaútočí.
Aj nám však dal Pán Boh určitú prezieravosť, rozum. Ako sa pripraviť, ako máme chrániť pevnosť nášho srdca?
Pokračujme v tomto prirovnaní. Čo robí obranca pevnosti. Najlepších vojakov postaví na miesta predpokladaného útoku. Na najzraniteľnejší úsek. V duchovnom živote sa musíme sústrediť na tie veci, kde sme najzraniteľnejší. Odstraňovať to, do čoho najviac upadáme. Človek lenivý má iné problémy, ako človek plný energie. Energický si musí dať pozor na to, aby niečo neprehnal, niekomu neuškodil, lenivý si musí viac spytovať svedomie z pohľadu zanedbávania dobrého.