Gorazd a jeho spoločníci boli učeníkmi našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda.
Bolo to v 9. storočí. Gorazda pred svojou smrťou označil sv. Metod za svojho nástupcu. Po smrti sv. Metoda ich kráľ Svätopluk vyhnal z Veľkej Moravy. Uchýlili sa cez Chorvátsko a Srbsko do Bulharska, kde pokračovali v hlásaní evanjelia. Po smrti Svätopluka prišli na Moravu pápežskí legáti, ktorí obnovili na Veľkej Morave samostatnú hierarchiu a vysvätili arcibiskupa a troch biskupov. Je takmer isté, že arcibiskupom bol Gorazd. Sviatok sv. Gorazda v novom slovenskom misáli je uvedený na 27. júla.
SLUŽOBNÍK BOŽÍ
Pri smrti svätého Metoda sme si už všimli, ako pohliadol s láskou na žiaka Gorazda, keď sa ho iní pýtali, koho by odporúčal pokračovať v práci, ktorú s bratom Konštantínom-Cyrilom započal.
Dal o ňom takéto svedectvo: «Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný!» (Žm VII).
Z uvedeného svedectva vysvitá, že Gorazd bol jeden z našich ľudí, nie prisťahovalec, a čo do vzdelania bol na vysokej úrovni. Na kňaza bol vysvätený svätým Metodom. Teraz ho odporúčal na biskupský úrad. Žiaci svätého Metoda by sa boli o to ochotne postarali, ale prekazil im to nitriansky biskup Wiching. Ten bol najväčší prívrženec Svätoplukov a najväčší odporca svätého Metoda. Wiching vynaložil všetko, aby sa Gorazd nedostal do Ríma, ale do väzenia. S ním boli uväznení aj viacerí žiaci-kňazi svätého Metoda. Ba docielil aj to, že pápež Štefan V. zakázal používať na Veľkej Morave slovanskú liturgickú reč.
Wiching obžaloval u pápeža svätého Metoda, že pestoval povery a bludy a kvôli tomu zaviedol reč ľudu do liturgie. Na obranu už mŕtveho arcibiskupa postavili sa pred pápežskými legátmi najviac Klement a Gorazd. Svätopluk neurobil nič na obhajobu svätého Metoda. Wiching dal všetkých päť žiakov: Klementa, Gorazda, Nauma, Angelára a Sávu uväzniť. Prv však ich podrobil ponižujúcemu verejnému zbičovaniu. Odvliekli ich do podunajských krajín. Odtiaľto podarilo sa všetkým piatim utiecť do Bulharska. Tu ich veľmi milo prijal cár Boris. Klement sa stal biskupom velickým v Macedónii. Stal sa vierozvestom Bulharov. (Podľa mienky niektorých odborníkov — J. Vašicu — Gorazd zomrel vo väzení na Veľkej Morave.)
Svätý Gorazd so Sávom sa pobrali k severozápadným hraniciam. Nakoniec účinkoval v kláštore pri Berate. Svätému Gorazdovi sa pripisuje autorstvo «Slovanskej legendy», ktorá je známa aj pod menom «Panónska».
Spoločníci svätého Gorazda a misijní spolupracovníci prišli na Veľkú Moravu spolu so svätým Cyrilom a Metodom. Kristus ich zjednotil, a preto spoločne pracovali i trpeli za Kristovo dielo.
Nevieme, kde sú ich hroby. Boh si nájde ich telá v deň vzkriesenia, ako to zdôrazňovala o sebe svätá Monika. Nevieme ani deň ich smrti, a predsa pamiatka týchto veľkých našich apoštolov žije v srdciach Slovanov.
Prečo?
Preto, že boli «pravoverní služobníci Boží!» Podľa svätého Pavla predstavili sa nám rovnako ako brat Cyril, Metod, rovnako, ako to opisuje apoštol národov v 2. liste Korintským 6,3-10.
Predstavili sa nám v mnohej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatku, v úzkostiach, v ranách, žalároch, v nepokojoch, námahách... V Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v moci Božej... vo vyhnanstve, kde ako neznámi odobrali sa k tomu, ktorý každému dá spravodlivú odplát za to, «čo konal, kým bol v tele či už dobré a či zlé» (2 Kor 5,10).
Že my žijeme v svetle viery, môžeme vďačiť svätému Gorazdovi a jeho spoločníkom, lebo bránili sväté dedičstvo našich prvých vierozvestov, svätého Cyrila a Metoda. Pochodeň, ktorú prevzali od svätého Metoda, neuhasili, ale rozžatú podali ďalej.
Našu vďaku preukážeme im najlepšie vtedy, keď rozžatú budeme podávať zase ďalej a ďalej... Beda Slovanovi, ktorý by svetlo toľkých obetí v sebe zahasil! Po ňom by ostal len tma. A večná tma je strašná!
ROZHODNUTIE
Obnovenie krstných sľubov, pripadne birmovných.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými