Narodil sa okolo roku 1218 v Bagnoregio pri Viterbe.
V Paríži študoval filozofiu a teológiu. Potom ho ustanovili za učiteľa a s veľkým úspechom vyučoval tieto disciplíny spolubratov z rehole Menších bratov.
Keď ho zvolili za generálneho predstaveného jeho rehole, riadil ju premyslene a múdro. Potom sa stal biskupom a kardinálom v Albane. Zomrel roku 1274 v Lyone. Napísal veľa teologických a filozofických diel.
Zo spisu svätého biskupa Bonaventúru Cesta mysle k Bohu (Mystická múdrosť zjavená skrze Ducha Svätého)
Kristus je cesta a brána. Kristus je rebrík a povoz ako „zľutovnica položená na Božej arche“ (porov. Ex 25,17) a „tajomstvo skryté od vekov“ (porov. Ef 3,9; Kol 1,26). Kto sa pozorne pozrie na túto zľutovnicu, čiže kto sa s vierou, nádejou a láskou, nábožne, s obdivom, plesaním a uznaním, s chválou a jasotom zahľadí na toho, čo visí na kríži, ten s ním koná „paschu“ čiže prechod (porov. Ex 12,11), aby pomocou palice kríža prešiel cez Červené more (porov. Ex 14,16), z Egypta vstúpil do púšte, kde ochutnáva skrytú mannu (porov. Ex 16,32-34; Zjv 2,17), a s Kristom odpočíval v hrobe ako navonok mŕtvy, no pritom počuje, nakoľko je to vôbec na ceste možné, čo povedal Kristus zločincovi, keď pri ňom visel na kríži: „Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,43)
Pri tomto prechode, ak má byť dokonalý, treba zanechať všetko rozumovanie a celú duševnú aktivitu preniesť a premeniť na Boha. Ale toto je mystické a tajomné. To nevie nik, iba ten, kto to dostal, a nedostane to nik, iba ten, kto po tom túži, ale nik nemôže po tom túžiť, iba ten, koho až do špiku kostí rozpáli oheň Ducha Svätého, ktorého zoslal na zem Kristus. Preto hovorí Apoštol, že túto tajomnú múdrosť zjavuje Duch Svätý (porov. 1Kor 2,10).
Ale keby si chcel zistiť, ako sa to deje, opýtaj sa milosti, a nie vedy, túžby, a nie rozumu, úpenlivej modlitby, a nie žiadostivého čítania, ženícha, a nie učiteľa, Boha, a nie človeka, temnoty, a nie jasnosti, nie svetla, ale ohňa, ktorý úplne zachvacuje a mimoriadnymi pomazaniami a horúcimi poryvmi prenáša k Bohu. Tento oheň je totiž Boh a táto pec je v Jeruzaleme (porov. Iz 31,9) a Kristus ju rozpaľuje žiarom svojho najhorúcejšieho utrpenia, čo vie pochopiť iba ten, kto hovorí: „Moja duša si volí šibenicu a moje kosti smrť.“ (porov. Jób 7,15) Kto miluje túto smrť, môže vidieť Boha, lebo je nepochybne pravdou: „Človek ma nemôže vidieť a ostať nažive.“ (porov. Ex 33,20) Zomrime teda a vojdime do tmy, umlčme starosti, žiadostivosti a preludy. Odíďme s ukrižovaným Kristom „z tohto sveta k Otcovi“ (porov. Jn 13,1), aby nám ukázal Otca a mohli sme povedať s Filipom: „To nám postačí“ (Jn 14,8), počuť s Pavlom: „Stačí ti moja milosť“ (2Kor 12,9) a plesať s Dávidom: „Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.“ (Ž 73,26) „Nech je zvelebený Pán naveky. A všetok ľud nech privolá: Staň sa. Amen.“ (Ž 106,48; porov. 89,53)
RESPONZÓRIUM (1 Jn 3, 24; Sir 1, 9a. 10)
Kto zachováva Božie prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. * A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.
Boh stvoril múdrosť svojím Svätým Duchom a vylial ju na každého človeka a dáva ju tým, čo ho milujú. * A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.
Modlime sa.
Všemohúci Bože, v deň spomienky na svätého biskupa Bonaventúru, ktorý sa dnes narodil pre nebo, vrúcne ťa prosíme, pomáhaj nám čerpať z bohatstva jeho náuky a vytrvalo ho nasledovať vo veľkej láske k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.