1 Kr 19, 9a. 11-16, Mt 5, 27-32
Cirkev nesie dejinami veľmi vzácny dar – Eucharistiu.
Eucharistia Cirkev tvorí a udržuje. Možno povedať, aká viera v Eucharistiu, taká je Cirkev – teda jej členovia – my. Včera sme o tom mohli uvažovať.
Vidíme, že vzťah k sv. omši je zvláštny – často veľmi vlažný. Len málo je tých, ktorí chápu svätú omšu; nakoľko sa dá hovoriť o chápaní. Veď je to skutočné tajomstvo!
Čo pomôže? „Odvecniť“ omšu a preniesť ju do vzťahu – „ja a Ježiš“. Nehovoriť: Tá Sviatosť oltára, to sv. prijímanie, tie milosti... Stále ako keby nejaké veci. Viem, nejako sa vyjadrovať musíme, ale skúsme si tieto tajomstva premyslieť „vzťahovo“. Potrebujeme vytvárať vzťah. Nie, idem na sv. omšu, ale idem sa stretnúť s Ježišom v Božom slove a Eucharistii. Nehovoriť: Nebol som v kostole, ale nevyužil som možnosť stretnutia s Bohom...
Veľkým mužom (a nielen im) sa už v Starom zákone darilo vytvárať vzťah s Bohom. Vidíme to u patriarchov, Mojžiša i dnes sme to videli u Eliáša. Nestretol Boha vo víchre, búrke, zemetrasení, ohni, ale v tichu. Tam nadviazal vzťah.
Ak nadviažeme osobný vzťah s Bohom potom nebudeme mať problém s cudzoložstvom ani v srdci, ani s inými žiadosťami, ani s ich „odseknutím“ – o čom sme počuli v evanjeliu.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 12.6.2020