Narodil sa 26. september 1897 Concesio, Brescia, Talianske kráľovstvo, † 6. august 1978 Castel Gandolfo, Taliansko.
Pápež Pavol VI. vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini
Pavol VI. bol mystik, ktorý povedal: „akoby ožiarený slnkom, zatváram svoje oči pred nekonečným tajomstvom Najsvätejšej Trojice a v mojom srdci si nechávam len pocit oceánu blaženosti“. Tieto jeho slová priniesol článok vatikánskych novín Osservatore Romano pri príležitosti 35. výročia smrti pápeža Pavla VI. Jeho korunovácia (30. júna 1963) bola poslednou v histórii Katolíckej cirkvi. Pavol VI., zvolený 21. júna, dostal tiaru, ktorú mu darovali veriaci z Milána. Kľúč k čítaniu Montiniho pontifikátu treba podľa Osservatore Romano hľadať aj v jeho zmysle pre mystiku. Montini strávil 30 rokov v Rímskej kúrii a deväť rokov viedol najväčšiu katolícku diecézu sveta, Miláno.
Láska k Cirkvi, ktorá bola zjednocujúcim faktorom jeho života – ako to aj sám priznal, keď povedal: „zdá sa mi, že som žil pre ňu a jedine pre ňu“ – súvisí s dvomi podmienkami: s obnovou alebo reformou Cirkvi a s osobným obrátením jej členov. Prvá podmienka závisí od druhej. Schopnosť Cirkvi byť takou, akou „ju Kristus chcel mať: jednou, svätou, úplne zameranou na dokonalosť, ku ktorej ju on povoláva“ závisí od osobnej snahy veriacich nasledovať Krista a od duchovnej a morálnej sily, ktorú si toto nasledovanie vyžaduje.
Dve hlavné línie pontifikátu Pavla VI. vychádzajú z opravdivosti procesu obrátenia, ktorý podrobnejšie vysvetlil vo svojej programovej encyklike Ecclesiam Suam. Sú nimi dialóg so svetom a snaha o obnovenie úplnej kresťanskej jednoty.
Podľa Pavla VI. sa Cirkev, ak hlboko prežíva svoje mystérium v sile lásky, ktorá ju zjednocuje s Pánom, môže odovzdať svetu, aby ho tak priviedla do kontaktu s evanjeliom. „Cirkev musí vstúpiť do dialógu so svetom, v ktorom žije. Nech sa Cirkev stane slovom, nech sa stane posolstvom; Cirkev by sa mala stať konverzáciou“. V tomto spojení dôvery a evanjelizácie, oživovanom vernosťou ku Kristovi, môže byť Cirkev prístupná aj pre myseľ súčasného sveta. Veď „v srdci Cirkvi niet nijakého cudzinca. Nikto jej službe nie je ľahostajný“.
V rámci tohto hnutia vnútornej obnovy, ktorá robí Cirkev jasnejším znakom Božej prítomnosti a Božieho pôsobenia, Pavol VI. vníma nevyhnutnosť jednoty všetkých Kristových učeníkov. Jeho pontifikát bol obzvlášť zameraný na hľadanie plného spoločenstva s Východnými cirkvami. Očistenie Cirkvi a jej členov, duchovná sila evanjelizácie, pokora, dialóg so svetom, nový ekleziologický prístup na princípe sesterských cirkví, ktorý umožňuje dúfať v zjednotenie Východu a Západu: nie sú práve toto hlavné piliere Montiniho pontifikátu, ktoré sa ozývajú aj v slovách a skutkoch pápeža Františka. Intuície Pavla VI. sú neustále aktuálne.
Zdroj: Osservatore Romano a TK KBS
Pápež František v piatok 9. mája 2014 rozhodol o blahorečení Pavla VI., ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 2014.
Dňa 13. decembra 2017 komisia teológov potvrdila ďalší zázrak na príhovor Pavla VI. Zázrak sa týkal narodenia zdravého dieťaťa v 26. týždni tehotenstva aj napriek prasknutiu placenty v 13. týždni tehotenstva a veľmi rizikovému tehotenstvu. Matka sa rozhodla dieťa donosiť a svoje tehotenstvo zverila príhovoru Pavla VI.
Členovia Kongregácie pre kauzy svätých na zasadnutí 6. februára 2018 tento zázrak potvrdili.
Pápež František 6. marca 2018 podpísal dekrét o svätorečení Pavla VI., ktorým zázrak uznal. Jeho kanonizácia bola v nedeľu 14. októbra 2018 vo Vatikáne.