Narodil sa 21. júla 1515 vo Florencii.
Ako mladý študoval v Ríme filozofiu a teológiu a pomáhal pritom chorým a pútnikom. Roku 1551 stáva sa kňazom. Zakladá náboženské spoločenstvo zvané Oratórium, ktorého cieľom bolo náboženské a kultúrne prehĺbenie všetkých: pospolitého ľudu, šľachticov i duchovenstva. Tak sa stáva apoštolom mesta Ríma. Patrí k veľkým duchovným vodcom a náboženským reformátorom všetkých čias. Zomrel 26. mája 1595.
VESELÝ FILIP
Brat Filip, syn notára z Florencie, stal sa slnkom Talianska a tepnou Ríma. Volali ho «veselý Filip» alebo «veselý svätý!»
Vzdelaný kňaz, ktorý kňazskú vysviacku prijal len z poslušnosti spovedníka, lebo osobne sa necítil byť hodný, začal strhávať. Počas štúdií poznal Rím ako kolísku kultúry a vzdelania, ale po spoločenskej stránke ako kolísku mravnej biedy a krajnej chudoby.
Do programu života si zobral z Pánovej rečí na vrchu milosrdenstvo: «Blahoslavení milosrdní!»
Milosrdenstvo prejavoval duchovne — vyučovaním nevedomých; a telesne — ošetrovaním! Okolo seba získaval priateľov kňazov, ktorým písal pravidlá vlastným príkladom života. Utvorili tak spoločenstvo oratoriánov!
Ako to robil? Obdarený dobrotou srdca snažil sa rozdávať Ježišovu radosť. Dobre si to premeditoval; iba čisté duše sú schopné nevinnej radosti a úprimnej veselosti! Hriešnikova radosť pramení z hriechu, svätcova z Boha!
Brat Filip začal to Ježišovou radosťou a touto získaval duše, najmä mládež a to už 300 rokov pred svätým Don Boskom. Často im hovoril: «Buďte veselí! Buďte veselí, len nehrešte... Buďte veselí, synkovia! Na mojom chrbte môžete aj drevo štiepať, len neurážajte Pána Boha!»
Brat Filip takto im ukázal, že veselosť nie je nijako prekážkou svätosti, ale naopak, dodáva jej svätožiaru! Pre hriešnikov mal svoj vyskúšaný recept: späť k Útočišťu hriešnikov, späť k panenskej Matke Ježišovej! Preto jeho zvyčajným kajúcim úkonom — a odporúčal ho aj iným — bolo: pomodliť sa «Zdravas Kráľovná...», pobozkať zem a povedať si: «Zajtra už azda budem mŕtvy!»
Panenská Matka už potom vedela pritiahnuť hriešnika.
Aj u tohto svätca vystihujem tajomstvo všetkých: lásku k Eucharistii a k panenskej Matke.
Brat Filip mal nesmiernu radosť, že mu prináležíš ty a on tebe; že svätá Panna ťa pritiahla na zem a deti zeme tiahne k nebu. Preto bol brat Filip «veselý Filip, veselý svätý!»
Svätica s ružami z Karmelu, svätá Terezka Ježiškova, milovala tento typ svätosti, a preto opakovala jeho výrok: «Smutný svätý, ktorý smúti!»
Najsvätejšia Panna, tiahni nás k Eucharistii, k Ježišovi, aby sme žili z veľkej skutočnosti — Boh v nás!
Keď túto pravdu prežijeme vierou, doplníme láskou, utrpenie všedných dní a milosť osobného kríža nemôže byť prekážkou, aby sme sa neusmiali na blížnych, keď Boh bude v nás a keď Boha objavíme v nich!
Svätý Filip, oroduj za nás a buď, ako «patrón dobrej smrti» aj pri našej smrti. Amen.
KVET
Ako posledný kvet dňa vložme Matke Božej do vázy osvedčený úkon sv. Filipa: «Zdravas, Kráľovná...»; pobozkajme zem a vážne si povedzme «Zajtra už azda budem mŕtvy...»
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými