Sk 18, 23-28 Jn 16, 23b-28
Vypočul som si kázeň od pána prof. J. Vrableca, ktorú mal v roku 1996 v Nitre, na slávnosť Nanebovzatia P. Márie.
Hovoril svojim typickým spôsobom (učil ma homiletiku) o kresťanskej radosti. Citoval jedno dievča, ktorá napísalo do novín: Nemôžem byť veriaca, chcem žiť radostne. Pýtal sa kde hľadá šťastie a poznamenal, že za uplynulý tok (1995) zomrelo na AIDS 4 milióny mladých ľudí, ktorí hľadali šťastie vo vášni. Plasticky veľký počet úmrtí vysvetlil; keby boli rakvy poukladané, bola by pokrytá cesta z Nitry do Košíc.
Premostilo mi to vtedajšiu pandémiu s dnešnou. Rozdiel je v tom, že na vtedajšiu bol jeden liek – dodržiavanie 6. a 9. prikázania. Samozrejme uvedomujem si, že nie všetci nakazení boli dôsledkom svojej viny! Vtedy sa dalo povedať, že žiť vieru, znamená vyhnúť sa nákaze. Teraz sa môžeme do nákazy dostať úplne nevinne.
Preto sa modlíme. Dnes sme počuli: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. A tu je problém. Mnohí modliaci sa, pomáhajúci, sa nakazili. V Taliansku takto zomrelo mnoho zdravotníkov, kňazov, ktorí ošetrovali, vymrel jeden (ako viem) dom rehoľníc. Modlitby nejako nefungujú. Pán Ježiš však zdôrazňuje: Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Čo to asi značí? Modliť sa, aby sme sa pripodobnili Ježišovi: Nebeský otec, daj nám to, čo si dal svojmu Synovi. A Ježiš dostal kríž. Ale aj zmŕtvychvstanie!
Ešte presnejšie. Pán Ježiš povedal: Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Kedy je naša radosť úplná? Iba v Ježišovom kráľovstve.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 23.5.2020