Sk 6,8-15, Jn 6, 22-29
Každý je pre seba dosť múdry – hovorí príslovie.
Chce sa tým povedať, že každý chce pre seba dobro. Zdá sa, že to platí. Skúsme sa z tohto pohľadu pozrieť na dnešné čítania.
V prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sa objavuje Štefan, ktorý bol plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Predsa sa proti nemu postavili Židia patriaci k niektorým synagógam. Aj napriek tomu, že jeho tvár bola ako tvár anjela, pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu.
Zdá sa, že to nemá súvis s myšlienkou uvedenou v úvode. Ale nie je to úplne tak. Štefan nezapadá do ich spôsobu života, lebo mení obyčaje, sebecké postoje členov spomínaných synagóg. Narúša ich život, ich myslenie, zaužívané zvyky.
Pán Ježiš v evanjeliu priamo vytýka svojim „obdivovateľom“ preto lebo jedli z rozmnožených chlebov a nasýtili sa. Napokon po jeho slovách: Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka menia svoj postoj. Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“
A sme pri podstate životnej múdrosti. Nielen „sebeckej múdrosti“, ale takej, ktorá nám pomôže pre večný život. Ježiš im i nám odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Lenže nie je to teoretická viera, ale taká akú žil Štefan, ktorý bol plný milosti a sily.
Turzovka, Vršek, 27.4.2020