Sk 2, 36-41, Jn 20, 11-18
Evanjelium nám prinieslo zaujímavý dialóg medzi Zmŕtvychvstalým a Máriou Magdalénou.
Ježiš jej povedal: Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi;
Pre nás by to malo platiť opačné. Držme sa Ježiša. K tomu sme často vyzývaní a myslím, že to považujeme za potrebné z dôvodu udržateľnosti duchovného života a určitej morálnej výšky. Ako sa „držať Ježiša“? O tom je každé evanjeliu, k tomu má viesť každá sviatosť, modlitba... Či to nazveme „nasledovanie Pána“, „život podľa viery“, „kresťanský život“... vieme o čo ide.
Ale, čo tak „držať sa Ježiša“ v blížnych?! Toto je menej známa forma kresťanského života. Ale veľmi potrebná a rozhodujúca pre ozajstný kresťanský život. Dokonca rozhoduje o našom zmŕtvychvstaní (jeho kvalite), stretnutí s Ježišom. On povedal: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mene ste urobili. (Mt 25,40).
Ježiša sa teda „držíme“ tým, že mu posluhujeme v iných. Ježiš, vystúpil k svojmu Otcovi a nášmu Otcovi, k svojmu Bohu a nášmu Bohu, aby k nám zostupoval v ľuďoch s ktorými žijeme a najmä v tých, ktorí potrebujú pomoc.
Turzovka - Vršek, 14.4.2020