Mt 2, 13-18
Z historickej správy evanjelistu Matúša vieme (2,16-18), že kráľ Herodes dal povraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov, ktorí mali menej ako dva roky.
Urobil to preto, lebo od mudrcov sa dozvedel, že v Betleheme sa narodil Ježiš Kristus, o ktorom sa Židia vyjadrovali ako o novom kráľovi. Herodes sa bál, že mu ukradne kráľovskú korunu. Preto sa takto chcel poistiť, myslel si, že medzi zabitými deťmi bol aj Ježiš. To sa ale nestalo, pretože Jozef tesne predtým aj s Máriou a malým Ježišom ušli z Betlehema do Egypta.
Všetkých týchto pozabíjaných chlapcov považujeme za svätých. Ako mučeníkov ich spomína prvýkrát sv. Irenej z Lyonu koncom 2. storočia. S tým sa stotožňujú aj ďalší – sv. Cézar z Arles a sv. Augustin. Neskôr sa s týmto sviatkom spájali rôzne pašiové hry, ba až karnevaly. Preto na 6. carihradskom koncile v roku 869-870 bol sviatok Neviniatok zrušený. Tradície však pokračovali ďalej. Do útlmu sa dostali až počas reformácie v 16. storočí a časom úplne zanikli. Na Druhom vatikánskom koncile v rokoch 1962 – 1965 sa vypracovali nové liturgické texty pre túto spomienku a sv. Neviniatka si pripomíname odvtedy 28. decembra. Tento deň sa stal zároveň aj pamätným dňom všetkých nenarodených detí.