Narodil sa okolo roku 340 v Trevíre.
Pochádzal z rímskej rodiny. Študoval v Ríme a svoju životnú kariéru začal v Sirmiu (Sriemska Mitrovica v dnešnom Srbsku). Keď bol roku 374 v Miláne, nečakane ho zvolili za milánskeho biskupa a 7. decembra ho vysvätili. Svoj úrad zastával veľmi svedomite. Vynikal najmä v láske ku všetkým, a tak bol pravým pastierom a učiteľom svojho ľudu. Rázne hájil práva Cirkvi. Písmom i činmi bránil učenie pravej viery proti ariánom. Zomrel na Bielu sobotu 4. apríla 397.
Z Listov svätého biskupa Ambróza (Milotou svojich slov si získaš ľud)
Prijal si kňazskú úlohu a stojíš na palube Cirkvi a vedieš loď proti vlnobitiu. Drž pevne kormidlo viery, aby ťa silné búrky tohto sveta nepomýlili. More je veľké a rozsiahle, ale neboj sa, veď „on sám položil jej základy na moriach a upevnil ju na vodách“ (Ž 24,2).
Preto nie náhodou stojí Pánova Cirkev uprostred toľkých vĺn sveta nepohnutá ako budova postavená na apoštolskej skale a na neotrasiteľnom základe odoláva náporom zúriaceho mora. Vlny ju obmývajú, ale ňou nepohnú. A hoci na ňu narážajú živly tohto sveta a odrážajú sa s veľkým rachotom, ona má bezpečný prístav spásy, do ktorého prijíma vyčerpaných. A hoci brázdi vody mora, plaví sa aj po riekach a zdá sa, že hlavne po tých riekach, o ktorých hovorí Písmo: „Pozdvihujú rieky svoj hlas.“ (Ž 93,3) Lebo sú rieky, ktoré prúdia znútra toho, kto dostal Kristov nápoj a prijal z Božieho Ducha (porov. Jn 7,38-39). To sú rieky, ktoré pozdvihujú svoj hlas, keď pretekajú duchovnou milosťou.
Jestvuje aj rieka, ktorá steká na jeho svätých ako bystrina. A je aj mocnejší prúd rieky, ktorý obveseľuje pokojnú a tichú dušu (porov. Ž 46,5). Každý, kto prijme z tohto bohatého prúdu, ako Ján evanjelista, ako Peter a Pavol, pozdvihne svoj hlas. A ako apoštoli hlásali evanjelium a ich zvučný hlas sa rozšíril až po hranice sveta, tak začne aj on ohlasovať Pána Ježiša.
Prijmi teda od Krista milosť, aby sa ozýval aj tvoj hlas. Zbieraj Kristovu vodu, ktorá chváli Pána (porov. Dan 3,60.77-78). Zbieraj z mnohých miest vodu, ktorú vylievajú mraky prorokov.
Kto zbiera vodu z vrchov a privádza ju k sebe alebo ju čerpá z prameňov, bude aj sám vydávať vodu ako mrak. Naplň teda hĺbky svojej duše, aby tvoja pôda zvlhla a bola zvlažená vlastnými prameňmi.
Napĺňa sa ten, kto veľa číta a premýšľa. A kto je naplnený, zavlažuje iných. Preto hovorí Písmo: „Keď sa oblaky naplnia, dážď vylievajú na zem.“ (Kaz 11,3)
Nech sú teda tvoje reči plynné, nech sú čisté a jasné. Tak budú tvoje mravné napomenutia lahodne znieť v ušiach ľudí, milotou svojich slov si získaš ľud a on pôjde dobrovoľne ta, kam ho povedieš.
Tvoje príhovory nech sú rozumné. Lebo aj Šalamún hovorí: „Rozumné pery sú zbraňou múdreho.“ A inde: „Nech sa tvoje pery držia myšlienky.“ (porov. Prís 16,23) To znamená: nech je tvoja reč jasná, tvoje pojmy výrazné. Nech tvoj príhovor alebo výklad nepotrebuje nijaké iné potvrdenie. Tvoja reč nech sa bráni akoby sama svojou vlastnou zbraňou a nech z teba nevyjde ani jedno márne alebo nezmyselné slovo.
RESPONZÓRIUM 2 Tim 4, 2; Sir 48, 4. 8
Hlásaj slovo! Naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj * So všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.
Kto sa môže chváliť, že sa ti podobá? Ty si pomazal kráľov a priviedol si ich k pokániu. * So všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, vo svätom biskupovi Ambrózovi dal si nám vynikajúceho učiteľa katolíckej viery a vzor apoštolskej odvahy; vrúcne ťa prosíme, aj v našich dňoch pošli svojej Cirkvi duchovných pastierov podľa tvojho srdca, aby ju spravovali múdro a neohrozene. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.