Zach 2, 14-17, Mt 12, 46-50
21. novembra roku 543 bol v Jeruzaleme posvätený nový chrám na počesť Panny Márie.
V tento deň slávime však, a to oveľa viac, i obetovanie Panny Márie Bohu, a to už od detstva. Ona bola a je živým chrámom Božím. Božím chrámom máme sa stávať aj my: aj osobne aj ako celá Cirkev.
PRIJMI, Ó, PANE!
Kráľovná všetkých svätých, najsvätejšia Panna, dávno pred novozákonnými svätými vyslovila offertórium -obetovanie, ktoré neskôr ako smernicu života zaznamená svätý Ignác na konci svojich Exercícií:
— Prijmi, ó, Pane, celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a všetku moju vôľu. Čokoľvek mám a čím vládnem, ty si mi dal. Toto všetko ti vraciam a ponechávam riadeniu tvojej vôle, len svoju lásku a milosť mi daj, to mi stačí ako najväčšie bohatstvo...
Najsvätejšia Panna bola ešte dieťa — podľa tradície trojročná — keď ju svätí rodičia Joachim a Anna odviedli do chrámu, aby ju obetovali Pánovi. Bolo to zvykom u zbožných židov, že neobetovali len výkupné, ako to predpisoval Mojžiš, ale že svoje dieťa priviedli, aby bolo vychovávané pri chráme pre službu chrámu, teda pre Pána!
Joachim a Anna mali dieťa Máriu už v pokročilom veku. Božím osvietením vedeli, že toto dieťa, táto dcéruška má svoje miesto v pláne dejín spásy.
Pán im ju dal, pánovi ju vrátili.
A čo dcérka Mária?
Archanjel Gabriel nám neskôr prezradí, že bola «milostiplná!»
Ako taká, svoje obetovanie v chráme už v útlom veku s pomocou milosti chápala primerane uvedomelo. Oddala sa Pánovi srdcom i telom. Cirkevní otcovia oplývajú chválou o nej.
Svätý Epifán podľa cirkevnej tradície opisuje, ako sa duchom i telom rozvíjala pri chráme.
Svätý Ján Damaský hovorí, že bola obetovaná v chráme a ostala pri chráme preto, aby sa tu stala príbytkom všetkých čností, a tak sa pripravila na príbytok Najsvätejšieho.
Svätý Sofrónius ju nazýva «Milovaná záhradka Pánova.»
Svätý Bernard, keď o nej rozjíma, hovorí:
— Boh, ktorý dal, aby porodila Boha, urobil, aby sa prv v chráme zasvätila v čistote. Anjel bol poslaný k Panne, ktorá bola pannou podľa tela, podľa duše a prv podľa zasľúbenia.
Svätý Tomáš Akvinský píše o nej:
— Všetky čnosti ozdobovali Pannu Máriu: modlitba, pôst, rozjímanie, pracovitosť, obsluha pri chráme Božom; toto bolo jej životom.
Svätý Ambróz na ňu vzťahuje slová Veľpiesne:
— Celá krásna si, Mária, a poškvrny niet na tebe... Takúto krásnu a pripravenú dušu nájde neskôr Boží posol Gabriel a zvestuje jej narodenie Božieho Syna. Výchova v chráme a zasvätenie sa v čistote boli korunované pri zvestovaní.
Najsvätejšia Panna, za všetku mládež sveta ťa dnes pokorne prosím: Odpusť nám!
Odpusť, že už nevieme rozoznať svetlo od tmy, čistotu od poškvrnenia!
Dnes plakala pri mne matka pre svoje štyri dcéry: Predstavte si, že sa mi priznali, že nevidia nič zlého vo voľnej láske. Prečo by sa to malo zavrhovať. Voľná láska — podľa nich — je vraj niečo krásne! Prečo sa vôbec nad tým pozastavujem...
Povedzte, obrátila sa na mňa, ako je to možné, veď sme katolíci!
— Katolíci? — Opýtala som sa. — A kedy ste sa s dcérami naposledy spolu modlili?
— Kedy? Keď boli maličké!
— A potom?
— Predsa ako žiačky už som ich nemohla nútiť do modlitby, a teraz už dospievajú, najmladšia má predsa už 14 rokov a najstaršia 22 rokov.
— A vedia sa modliť ruženec? — pýtala som sa.
— Neviem, či ich to naučil katechéta. Veď pred prvým svätým prijímaním chodili aj na náboženstvo.
— A potom?
— Potom som ich predsa nemohla už dávať na náboženstvo, keď som chcela, aby mohli ďalej študovať. A škola ich aj tak nikam neodporúčala.
— A prečo?
— Pre slabý prospech. Ale ja si myslím, že im to vadil ten jeden rok náboženstva!
Najsvätejšia Panna! Nechcem ťa ďalej zarmucovať týmto smutným dialógom!
Chcem ťa dnes skôr odprosiť za túto matku a za iné podobné. A potom tiež za kňaza a za zasvätenú dušu — a im podobných — ktorí sa mi priznali:
— Už sa mi nechce ani žiť!
Na otázku: «Prečo?», nasledovala spoveď o zlyhaní ich vernosti Pánovi. Tu mi bolo jasné:
Tieto duše prestali žiť svoje obetovanie, svoje zasvätenie! Nastalo rozčarovanie a pád!
Panna, predstavila tvoju radosť z obetovania života, ktoré v útlom detstve začalo a pri Zvestovaní bolo korunované: — Nech sa mi stane podľa tvojho slova! Na Golgote bolo dokonané. Tu si podala obsah a plod svojho života — Ježiša Krista — nebeskému Otcovi ako Vykupiteľa za nás!
Nepoškvrnená Matka Ježišova, na záver ťa prosím, pomôž všetkým zasväteným dušiam žiť plne svoje obetovanie, žiť plne sľuby dané Pánovi.
Ujmi sa našej mládeže, vnukni im sväté túžby po krásnej čistote duše i tela. Daj im sily prekonať zmyselnosť a pristúpiť čistí pred oltár ku sviatosti manželstva alebo k sviatosti kňazstva a k zasväteniu!
Ujmi sa i našich rodičov, aby vedeli nasledovať tvojich svätých rodičov — Joachima a Annu — a dali pri výchove svojich dietok prednosť Bohu pred svetom a diablom. Vypros nám viac svätých rodičov. Amen
DNES ...
Veľmi pomaly a zbožne modlitbu sv. Ignáca: «Prijmi, ó Pane...»
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými