2 Mach 6, 18-31, Lk 19, 1-10
Jeden môj spolužiak sa ako kaplán súťažne venoval cyklistike.
Keď sa ho pýtali či je to vhodné pre kňaza, žartovne odpovedal: Nepáči sa to cirkevnému tajomníkovi, tak to bude určite vhodné. (Pre neskôr narodených, cirkevný tajomník bol komunistický aparátnik na okrese, ktorý mal na starosti cirkev. Sledoval kňazov, koordinoval činnosť ŠTB, ktorí špehovali kňazov, kdečo zakazoval a často bral aj súhlas ku kňazskej činnosti.) Tieto čiernobiele časy pominuli. Teraz je situácia veľmi neprehľadná. Má to svoju dlhšiu históriu. Z ľudákov sa stali komunisti, z komunistov pred tridsiatimi rokmi sa stali demokrati, z veriacich liberáli. Už nie je moderné byť ateistom, všetci sú akoby veriaci, ale po svojom. Niektorí hovoria: Verím v Ježiša, ale nie Cirkev. Ďalší: Verím v Boha, ale nie v Ježiša. Niektorí takto hovoria, niektorí takto konajú. Skutkami ukazujú, že nepotrebujú Cirkev, lebo nepristupujú k sviatostiam ako je manželstvo, spoveď, aj omše. Lebo im stačí pomodliť sa, napríklad aj v prírode. Iní už nepotrebujú ani Ježiša, lebo prijímajú „kozmickú energiu“. Vlastne ani neveria v Boha – Otca, osobného Boha, sú panteisti. A zas sme pri liberalizme.
Kto sa v tom vyzná? Pekne je to vyjadrené prirovnaním k tme a k hmle. Tma bol ateizmus, hmla je liberalizmus. Keď zasvietiš v tme - dosť dobre vidíš. Keď zasvietiš v hmle – vidíš „mlieko“, skoro nič.
Čo tu pomôže? Postoj Eleazara o ktorom sme počuli v prvom čítaní: Tí, čo viedli nezákonnú obetnú hostinu, pre dávnu známosť odviedli tohto muža bokom a potajomky ho nahovárali, aby si priniesol mäso, aké smie jesť; môže si ho sám pripraviť a tváriť sa, že je obetné mäso podľa kráľovho rozkazu, aby sa takto zachránil od smrti, že budú k nemu pre jeho dávne priateľstvo ohľaduplní. Čo na to Eleazar? Nebolo u neho žiadne prevracanie kabátov. Odpovedá: Nie je dôstojné pretvarovať sa v našom veku, lebo mnohí mladíci by si mohli myslieť, že deväťdesiatročný Eleazar prešiel k cudziemu náboženstvu, a mohla by ich pomýliť moja pretvárka pre kúsok nestáleho života. Vychádza mi z toho, čestne a pravdivo sa postaviť k životu! Samozrejme potom narazíme, zažijeme to čo Eleazar: Tí, čo ho viedli, hoci krátko predtým boli k nemu milí, teraz zúrili, lebo si mysleli, že hovoril ako šialený.
Ako sa to dá? To je náročné! Treba urobiť niečo ako Zachej. Nepozerať na svoje postavenie, riskovať zosmiešnenie (vyšplhal sa na strom) a potom zostúpiť k Ježišovi. Zísť zo svoje pýchy, hľadať pravdu, prijať do svojho života Ježiša. A potom konať: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Vyzerá to, ako keby som prešiel do fráz. Nie. Vidieť u Zacheja nejaké špekulovanie, zahmlievanie, obracanie kabátov, hľadanie seba? Tu už nie je liberalizmus, ale viera.
Turzovka, 19.11.2019