Rim 12, 5-16a, Lk 14, 15-24
Na hostiny vraj ľudia chodia radi.
Ale je to vždy tak? Z rôznych dôvodov sa často vyhýbame hostinám. Mohli by sme povedať, že to je z dôvodu uponáhľanosti, slabej osobnej komunikácie - čo je najnovší trend. Ale nie, podľa dnešného podobenstva, a Ježiš ich bral zo života, to bolo podobné aj v minulosti.
Ježiš túto skúsenosť využil, a upozornil nás, aby sme podobne nezanedbali „hostinu v Božom kráľovstve“, teda nepremeškali životné šťastie, vlastne svoje poslanie.
Aj keď nemusíme, a často ani nemôžeme, brať podobenstvo doslova, predsa pár postrehov priamo z neho. Aktualizujme si výhovorky pozvaných:
- Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť; Koľkí pre svoju zaneprázdnenosť - workoholismus – zanedbávajú snahu po Božom kráľovstve.
- Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať; Počúval som interview s Ronaldom. Nevedel povedať či ma 24, či 25 aut. Môže mať čas na Božie kráľovstvo? Keby si ho našiel, určite by 23 aut rozdal. Lebo ako sme počuli v nedeľu o Zachejovi, bohatstvo nemusí byť prekážkou pre Božie kráľovstvo, ale príležitosťou na konanie dobra.
- Oženil som sa, a preto nemôžem prísť; Starosť o rodinu môže zdanlivo odvádzať od Božieho kráľovstva. „Zdanlivo“ som podčiarkol. Manželstvo by malo pomáhať budovať Božie kráľovstvo. Veď je to sviatosť. Lenže, je to sviatosť? Koľkí žijú vo zväzkoch, ktoré sú pre nich výčitkou svedomia a najradšej by sa pred Bohom, ktorý im dáva dar lásky, skryli!
Zúčastňujeme sme sa na duchovnej hostine. Neviem nakoľko nám je príťažlivá. Božie kráľovstvo by nám malo byť atraktívne. Veď ak v živote prežívam chvíle ktoré stoja za to, o čo skôr budú v Božom kráľovstve, kde nebude nič zlé.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 5.11.2019