Pri prvom stretnutí ste mali porovnanie: Maratón verzus birmovka.
Vypichnem jednu vec – na maratón sa musíš dobre pripraviť.Bez toho to nejde. Počas môjho pôsobenia v Detve som sa spriatelil s maratóncom, ktorý ich mal už viac za sebou. Nahovoril ma a tak sme sa pripravovali. Odbehol som Podpoliansku 25-ku. Hovoril, že to nestačí, lebo musíme skúsiť dlhšiu trať, kríza prichádza po 30-tich km. A pokračoval som v tvrdom tréningu. Denne, na Vianoce, či Silvestra. Prišiel som s týmto nápadom za svojim šéfom arcikedanom a on povedal: Nie! Je to v prvú nedeľu a vtedy je veľa spovedania. Pritom bol veľmi za šport. Keď ma vylúčili z hokejového turnaja preto, že som kňaz, chcel písať na olympijský výbor. Skončilo to tak,že sa nemôžem pochváliť, že som odbehol maratón.
S odstupom času – po rokoch uvažujem, čo by som získal odbehnutím maratónu. Neviem či by mi to k niečomu slúžilo. Snáď, žeby som sa tým mohol pochváliť. Tréning mi samozrejme v mnohom pomohol a to neľutujem, ani to, že som neodbehol maratón. (Až na to, keďže som väčšinou trénoval večer, keď som mal čas, a preto som mohol behať iba po asfalte, odniesli si to kĺby - nemal som ani vhodnú, drahú obuv).
Poďme k prirovnaniu Maratón verzus birmovka. Pripravujete sa tak na birmovku ako maratónec? Bleskový text:
- Prečítali ste si podrobne predchádzajúce dve témy?
- Napríklad, čo povedala Matka Tereza o birmovke?
- Čo povedal tréner záujemcovi o maratón v New Yorku?
- Pohovorili ste si o téme s animátormi, navzájom?
- Máte tam odkazy na YOUCAT, Písmo – pozreli ste si ich?
- So svojim trénerom som sa rozprával o vytrvalostnom behu – modlíš sa k Bohu?
- Máš tam testy, robil si si ich?
- Pozrel si si tretiu tému? O čom je? Dobrý pretekár sa aj sám pripravuje, študuje potrebnú literatúru o metóde, výžive...!
A tak prichádzame k dnešnej téme: PREČO NA SVETE NIEČO ŠKRÍPE?
Vaše odpovede (vo svojom „srdci“) na predložené otázky svedčia, že tu niečo škrípe. Keby tu niečo „neškrípalo" bol by tu raj na zemi. A vy by ste sa pripravovali.
Je tu raj na zemi?
Filozof Jean-Jacques Rousseau považoval človeka za bytosť, ktorú pokazila civilizácia. Tvrdil, že žije niekde spoločenstvo „ušľachtilých divochov“, ktorí si žijú ako v raji. Nepotrebujú peniaze, sú mierumilovní, žijú vo vzájomnej láske sú zdraví, chodia nahí a žijú neviazaným sexuálnym životom...
Vyskúšal to o sto rokov maliar Paul Gauguin (1848 – 1903). Odišiel do raja na ostrov v Tichomori. Svojej manželke, ktorú aj s deťmi nechal bez prostriedkov, napísal: Konečne slobodný, bez starosti o peniaze, tam budem milovať, spievať a umierať. Pravda bola úplne iná. Nevedel poľovať, loviť, domorodci trpeli chorobami, zvádzali tvrdý boj o prežitie a mali prísnu morálku. Odopreli mu krásne dievčatá. A tak on žil na konzervách, kým mal peniaze - mal prostitútky. Napokon bol odsúdený, skôr než nastúpil na do žalára, ako 54-ročný zomrel na syfilis. Jeho telo bolo oslabené alkoholom a samopašným životom. Pochovali ho na cintoríne (Cimetière Calvaire) ostrova Atuona Hiva 'Oa v súostroví Markézskych ostrovov.
Ani on, ani Jean-Jacques Rousseau, ani nikto iný nenašiel raj na zemi. Rousseau, ktorý sa považoval za najlepšieho vychovávateľa ľudstva nevychoval žiadne dieťa. Mal ich päť, no všetky sa dostali do ústavu pre opustené deti. Myslel si, že sa dieťa samo vychová.
Na čo zabudli? Na to, že je tu dedičné zaťaženie. Čo to je?
S pojmom dedičnosť, dedičný sa často stretávame v medicíne. Rozumie sa tým schopnosť prenášať určité znaky a vlohy z rodičov na ich potomkov. Takto si vysvetľujeme nielen vonkajšiu alebo vnútornú podobnosť na matku, otca či starých rodičov, ale aj vznik dedičných ochorení, ktorých poznáme celý rad. Ako príklad môžeme uviesť dedičné ochorenia krvi, ktoré sa u postihnutého a jeho potomkov prejavujú chudokrvnosťou alebo poruchou zrážania krvi. Riziko vzniku dedičného ochorenia je veľmi vysoké. Hovorí sa tomu dedičné zaťaženie.
Ľudstvo už v kolíske opustilo Stvoriteľa. Čo sa stalo?
- Stratili Božie synovstvo – priateľstvo s Bohom.
- Stratili krásu duše
- Stratili nebo.
- Zatemnil sa im rozum.
- Vôľa sa naklonila k zlému.
- Museli veľa trpieť a zomrieť.
Prví ľudia sú akoby prameň, z ktorého pochádza rieka ľudstva. Keď sa prameň nakazil bacilmi, aj veľrieka ľudstva, ktorá z toho prameňa vyviera, je nimi nakazená. Výrazom dedičný hriech označujeme stav viny, v ktorom sa narodí každý človek. Tento stav, ako nám hovorí už samotný prívlastok „dedičný“, má hlboký súvis s hriechom prvých ľudí. Podľa Svätého písma dedičný nie je dajaký osobný priestupok, ale predovšetkým situácia, v ktorej sa nachádzalo celé ľudstvo po páde prvých rodičov.
Čo s tým?
Pekne to vyjadril viedenský kardinál Schonborn, ktorý zacitoval inžiniera: Zo svojej skúsenosti technika viem, že musím pri každom prístroji dodržať návod. Ak ho nedodržím, pristroj pokazí a nepomôže mi v živote.
Ježiš prišiel a dal nám návod. Dokonca nám ponúkol priateľstvo. Cez neho môžem nadviazať priateľstvo so Stvoriteľom, ktorý je Nebeský otec.