Jon 3, 1-10, Lk 10, 38-42
Stará známa myšlienka neznámeho svätca: Vôľu Božiu nie je ťažké plniť, ale poznať.
Viem, my máme problémy s jej plnením a domnievame sa, že ju poznáme. Dnešné evanjelium nám hovorí, že to nie je také jednoduché.
Z nášho pohľadu vôľu Božiu plnila Marta a nie Mária. A predsa obsluhujúca a trochu sťažujúca sa Marta počula výtku: Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Napísal som „výtku“, snažil som sa nájsť vhodné jemné slovo, lebo nejaké veľké pokarhanie to nebolo. Skôr poučenie. Dokonca znalci ducha evanjeliu hovoria, že zdvojené oslovenie bolo prejavom lásky a úcty. Nám to znie skôr ako „daj si pozor“. Každopádne Marta robila dobrú vec podľa povinnosti hostiteľky. Pán chcel od nej možno niečo iné. Preto ju upozornil.
Odkaz pre nás: Môže byť, že nekonáme vždy to najlepšie. Ak robíme podľa svedomia a svojich možnosti a povinnosti, ak aj nekonáme to najvhodnejšie, netrápme sa tým. Tak ako Matru aj nás privedie Pán k správnemu poznanie a následne k správnemu postoju a konaniu. Upozorní nás. Ako? To už nechajme na neho. Možno to bude cez Božie slovo, možno sa nám naraz „rozjasní“ v hlave. A často je to upozornenie cez ľudí a možno aj nepríjemných kritikov. Potom už záleží na nás, ako ich prijímame – či sa rozčúlime, mávneme nad nimi rukou, alebo nad kritikou pouvažujme. Odporúčam tretiu možnosť – je iste najnáročnejšia. Jonáš v prvom čítaní nebol príjemný, ale... Ninivčania si dali povedať, Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím, ktorým im hrozil.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 8.10.2019