Dnes je spomienka na mučeníkov o ktorých takmer nič nevieme.
Z najstarších písomných záznamov je známe, že ich hrob bol v Cyrrhu v Sýrii, kde na ich počesť postavili aj baziliku. Odtiaľ sa dostala ich úcta do Ríma a rozšírila sa po celej Cirkvi. Ich mená sa dostali do prvej eucharistickej modlitby, ktorá bola storočia jedinou.
To čo napísal o mučeníkoch môj obľúbený autor, Augustín sa dá aplikovať i na ich život.
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Vzácna smrť mučeníkov bola zaplatená Kristovou smrťou
Svätí konali také slávne činy, ktoré ctia Cirkev na celom svete, a my na vlastné oči poznávame, aké je pravdivé, čo spievame: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ (Ž 116,15) Keď má veľkú cenu v našich očiach, má ju aj v očiach toho, pre meno ktorého ju podstúpili.
Ale výkupným týchto smrtí je smrť jedného. Koľko smrtí vykúpil tento zomierajúci?! Veď keby nebol zomrel, obilné zrnko by sa nebolo rozmnožilo. Počuli ste jeho slová, keď sa blížilo jeho umučenie, teda keď sa blížilo naše vykúpenie: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo; ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12,24)
On na kríži urobil veľký obchod, tam za nás zaplatil mešec výkupného: keď mu vojak kopijou otvoril bok, vytieklo z neho výkupné za celý svet.
Vykúpení sú veriaci aj mučeníci: ale viera mučeníkov je dokázaná; ich krv je svedkom. Oni vrátili, čo sa na nich vynaložilo, a splnili, čo hovorí svätý Ján: „Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“ (porov. 1Jn 3,16)
A inde sa hovorí: „Sadol si si k bohatému stolu. Dávaj dobrý pozor, čo ti predkladajú, lebo aj ty musíš také pripraviť.“ (porov. Prís 23,1 [Vg.]) Je to bohatý stôl, pri ktorom je pokrmom sám hostiteľ. Nik nekŕmi hosťov sebou samým: toto urobil iba Kristus Pán. On je hostiteľ, on je jedlo i nápoj. Mučeníci vedeli, čo jedli a pili, aby mohli také isté vrátiť.
Ale skade mohli vrátiť niečo také, keby im nebol dal ten, ktorý vždy prvý investuje, aby bolo čo vrátiť? [Čo nám teda odporúča žalm, keď spievame: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých?“ (Ž 116,15)
Človek si tu uvedomuje, koľko dostal od Boha, uvažuje o daroch milosti Najvyššieho, ktorý ho stvoril; keď sa stratil, hľadal ho, keď ho našiel, odpustil mu, keď zápasil, podporil jeho vlastné sily, keď bol v nebezpečenstve, neopustil ho, keď zvíťazil, dal mu veniec a ako odmenu mu dal seba samého: keď si toto všetko uvedomil, vykríkol:] „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy.“ (Ž 116,12-13)
Čo je to za kalich? Horký, ale liečivý kalich utrpenia: a keby z neho nebol pil najprv lekár, chorý by sa ho bál dotknúť. Je to kalich, ktorý poznáme z Kristových úst, keď hovorí: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“ (Mt 26,39)
O tomto kalichu povedali mučeníci: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.“ (Ž 116,13) A nebojíš sa, že pri tom padneš? Hovorí, že nie. Prečo? Lebo „budem vzývať meno Pánovo“. Ako by boli mohli mučeníci zvíťaziť, keby v nich nebol zvíťazil ten, ktorý povedal: „Radujte sa, veď ja som premohol svet!“ (Jn 16,33)? Ich myseľ a jazyk riadil nebeský vládca, skrze nich porazil na zemi diabla; a v nebi korunoval mučeníkov. Blažení, ktorí takto pili z tohto kalicha! Bolesť sa skončila a oni získali slávu.
[Všimnite si teda, milovaní, a čo nemôžete vnímať očami, pozorujte mysľou a duchom a uznajte, že „v Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“]
RESPONZÓRIUM
Porov. Ef 4, 4. 5
Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána; v živote milovali Krista a v smrti ho nasledovali. * Preto si zaslúžili korunu víťazstva.
Bol v nich jeden duch a jedna viera. * Preto si zaslúžili korunu víťazstva.
Modlime sa
Všemohúci Bože, oslavujeme ťa spomienkou na svätých mučeníkov Kozmu a Damiána, ktorých si voviedol do večnej slávy; prosíme ťa, sprevádzaj aj nás svojou prozreteľnosťou na ceste k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.