1 Tim 3, 14-16, Lk 7, 31-35
Filozofi, sociológovia, psychoanalytici, politickí analytici popisujú dnešnú dobu, ktorej dali názov postmoderná.
Zdá sa, že nik nevie čo to je. Kto by sa vyznal v tom chaose?!
Pán Ježiš tiež analyzuje svoju dobu. Povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Prirovnáva ich deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Vychádza mi z toho, že to bola doba ľahostajná. Podobala sa unudeným deťom bez energie, nenadchli sa pre nič. A to je vlastne aj diagnóza našej generácie. Asi nepreženiem, keď poviem, že dnešná doba v ľahostajnosti prevyšuje predchádzajúce časy.
Vieme, že na dobu sa nemôžme vyhovárať, vytvárame ju my sami. Preto nechceme byť ľahostajní a hľadáme východisko.
Aké je riešenie? Vyjadril ho Pán Ježiš slovami: No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“ Deti Múdrosti – Boha, uznávajú a prijímajú Božie diela. A tak sme sa bez myšlienkovej akrobacie dostali k jesenným kántrovým dňom, ktorých poslaním je vďačnosť za úrodu.
Nebyť ľahostajným nám pomáha vďačnosť. Ak aj nechceme pozerať pesimisticky na dnešnú dobu, vidíme nevďak. Aj za základný dar – život. Rodičia neberú dieťa ako dar od Stvoriteľa, ale ako niečo, na čo majú nárok. Ak nemajú dieťa a chcú ho, rúhajú sa Bohu. Ak čakajú dieťa a nevyhovuje im to, tak ho zabíjajú. Mnohí rodičia neďakujú Bohu za dieťa, nedajú ho pokrstiť. A ak, tak bez nejakej zodpovednosti voči Bohu.
Aj vlastný život berieme ako samozrejmosť, bez vďačnosti. Rovnako ostatné dary. Svet považujeme za naše vlastníctvo a správame sa k nemu macošsky. Hrozí nám ekologická katastrofa.
Všetci vidíme ako nám chýba vďačnosť. Preto slávenie dnešného kántrového dňa keď ďakujeme za úrodu, nech nás preberie z letargie, v ktorej zabúdame ďakovať – Bohu i ľuďom.
Turzovka, 18.9.2019