Drahí bratia a sestry, milí Lutišania!
Slávite sviatok sv. Štefana Uhorského, patróna Vášho farského kostola i celej Vašej farnosti. Svätec, ktorému je zasvätený Váš farský kostol i celá Vaša farnosť, žil tisíc rokov dozadu, a preto sa na jeho svätý život a duchovný odkaz dnes u nás bohužiaľ pomaly, ale isto, zabúda, a to najmä z politických a národnostných príčin. A je smutné, že aj liturgický kalendár slovenských diecéz udáva jeho dnešný sviatok iba ako ľubovoľnú (nezáväznú) spomienku. Avšak nemožno zabúdať, že dnešný svätec sv. Štefan Uhorský bol našim prvým panovníkom, ktorého nám svätá Cirkev dala za vzor hodný nasledovania a úcty. To sa nepodarilo ani jednému z veľkých slovanských a veľkomoravských panovníkov.
Kto bol teda vlastne sv. Štefan a v čom nám je aj dnes vzorom úcty a nasledovania? Sv. Štefan sa narodil niekedy medzi rokmi 969 – 977 v Ostrihome. Pokrstený bol pravdepodobne kňazom z pasovského biskupstva, ktorého tým poveril tamojší biskup Pilgrim, a meno Štefan, pretože pôvodne sa volal Vajk, dostal podľa patróna pasovskej katedrály a biskupstva sv. Štefana Prvomučeníka. Sviatosť birmovania mu pravdepodobne vyslúžil pražský biskup sv. Vojtech počas niektorej zo svojich ciest z Čiech do Ríma, alebo keď sa vracal naspäť.
Ako vladár bol inteligentný, so širokým rozhľadom, rozvážny pri rozhodovaní, ale dôsledný a energický pri uskutočňovaní rozhodnutí. A keď bolo treba bojovať, ukázal sa ako dobrý a udatný vojvodca. Od roku 997, po smrti svojho otca Gejzu, bol uhorským panovníkom. V krajine upevnil svoju moc a porazil odbojné kniežatá. Potom sa dal do budovania občianskej a cirkevnej organizácie. Zaslúžil sa o vznik alebo obnovu viacerých diecéz v krajine. Na vidieku začal stavať kostoly (pre každých desať obcí jeden). Zakladal kláštory, najmä benediktínske, a úzko spolupracoval s duchovenstvom, aby s jeho pomocou mohol položiť solídne základy kresťanstva a kresťanskej kultúry na našom území.
Aby upevnil dosiahnuté výsledky a dal im aj vonkajšiu podobu, požiadal pp. Silvestra II. o udelenie kráľovskej koruny. Jeho korunovácia sa uskutočnila na Vianoce roku 1000 v Ostrihome. Po nečakanej smrti svojho syna a nástupcu sv. Imricha v roku 1031 sa pre intrigy o nástupníctvo zakalili posledné roky jeho života. Sv. Štefan zomrel 15. augusta 1038 a bol pochovaný v Stoličnom Belehrade. Za svätého bol vyhlásený pp. Gregorom VII. v roku 1083.
Aký je teda odkaz sv. Štefana pre nás dnes, pre kresťanov 21. storočia? Bl. pp. Ján Pavol II. napísal pri príležitosti Maďarského milénia v roku 2000 apoštolský list, v ktorom podčiarkuje tri dôležité odkazy sv. Štefana pre našu dobu.
V prvom rade ho predstavuje ako svetlý príklad rodinného života. Zo Štefanových detí iba syn Imrich dosiahol dospelý vek. Kráľ mal veľkú starosť o jeho výchovu a vzdelanie. Uvedomoval si ich dôležitosť pre budúcnosť kráľovstva. Starosť o Imrichovu výchovu zveril do rúk sv. Gerharda, ktorý sa neskôr stal čanádskym biskupom. Sv. Štefan napísal pre svojho syna aj knihu poučení „Libellus de institutione morum ad Emericum ducem“, v ktorej zanechal svojmu synovi dedičstvo svojho presvedčenia a svojich skúseností. Štefanova rodina je rodinou, v ktorej vládol duch svätosti: Imrichova matka a Štefanova manželka Gizela je uctievaná ako blahoslavená. Takisto Imrich bol spolu so svojím otcom a svojím vychovávateľom Gerhardom vyhlásený za svätého. Preto prvým odkazom sv. Štefana pre našu dobu je starostlivosť o výchovu. Pestovanie rodinných cností, ducha nábožnosti a svätosti v našich rodinách, to je základ akejkoľvek trvalej budúcnosti. Sv. Štefan si veľmi dobre uvedomoval, že piesočnatá pôda náboženskej povrchnosti sa môže ľahko zvrhnúť do politických intríg, nepriateľstva, pohŕdania a nestability. To sa bohužiaľ po jeho smrti na niekoľko desaťročí ukázalo.
Druhým odkazom sv. Štefana je jeho život modlitby. Napriek toľkým starostiam o organizáciu a legislatívu kráľovstva si sv. Štefan vždy našiel čas na hlbokú modlitbu. Svojmu synovi Imrichovi píše: „Zachovávanie modlitby je najväčším výdobytkom pre zdravie kráľovstva. Ustavičná modlitba je očistenie a odpustenie hriechov. Ty, syn môj, vždy keď pôjdeš do chrámu modliť sa, rob tak, aby si sa klaňal Bohu so Šalamúnom, kráľovským synom, a ty sám ako kráľ vždy hovor: «Pane, zošli múdrosť z nebies tvojej velebnosti, aby bola so mnou a so mnou pracovala, aby som vždy vedel, čo sa ti páči.»“ Bl. pp. veľmi prízvukuje túto charakteristiku sv. Štefana, teda podnecovanie ducha modlitby na začiatku nového tisícročia: „Pre túto "pedagogiku svätosti" je potrebné kresťanstvo, ktoré sa vyznačuje predovšetkým umením modlitby. Modlitbe sa musíme učiť. Zvlášť vzhľadom na početné skúšky, ktorým dnešný svet vystavuje vieru, by sme boli nielen vlažnými kresťanmi, ale aj "ohrozenými kresťanmi". Vystavovali by sme sa totiž nebezpečnému riziku, že naša viera by postupne upadala, a napokon by sme podľahli príťažlivosti klamných náhrad, prijímali alternatívne náboženské ponuky a oddali sa výstredným formám povery.“
Tretím odkazom, ktorý ponúka Ján Pavol II. v už spomínanom apoštolskom liste, je mariánska úcta. Je veľmi známy obraz sv. Štefana, ktorý drží v rukách svätú korunu a zasväcuje svoje kráľovstvo a svoj ľud „Veľkej Panej Uhorska“. Je zaujímavé, že sv. Štefan bol kanonizovaný v roku 1083 na sviatok Nanebovzatej Panny Márie. Mariánska úcta sa stala národnou charakteristikou tak slovenského ako i maďarského národa. Myslím si, že práve pravá mariánska úcta vlastná obidvom národom je základom budovania porozumenia a vzájomnej lásky a rešpektu oboch národov.
A tak, drahí bratia a sestry, vezmime si aj my v dnešný sviatočný večer duchovný odkaz sv. Štefana Uhorského za svoj a snažme sa ho uplatňovať a žiť vo svojich srdciach a životoch. Snažte sa o príkladný rodinný život a venujte dostatočný čas vašim rodinám a výchove vašich detí, ktoré raz budú budovať a viesť našu spoločnosť. Nikdy nezabúdajme na modlitbu a účasť na svätej omši, ktoré nech sú centrom a stredobodom nášho života. A nakoniec zverujme celý náš život pod ochranný plášť Božej Matky Márie, tak ako to urobil sv. Štefan. Mária nás nikdy neopustí, ale bude nás po celý náš život viesť za ruku a dovedie nás až neba k svojmu synovi Ježišovi Kristovi, kde potom budeme mať účasť na večnej radosti s celou Najsvätejšou Trojicou v spoločenstve s Pannou Máriou i sv. Štefanom Uhorským. Amen
Zdenko Králik