Lv 19, 1-2. 11-18, Mt 25, 31-46
Už dávno, starí cirkevní otcovia hovorili, že láska k Bohu je na prvom mieste, čo sa týka príkazu, láska k blížnemu je prvá čo sa týka uskutočňovania.
Zjavne je o tom aj dnešné Božie slovo. 1 čítanie z knihy Levitikus najskôr hovorí: Nekradnite. Neluhajte a nepodvádzajte svojho blížneho. Potom hovorí v jednej vete o úcte k Božiemu menu, ale opäť pokračuje v požiadavkách voči blížnemu ako: nepotupovať a neokrádať, neosočovať, neohovárať, neprechovávať hnev, byť spravodlivý pri súde...
Neprekvapuje nás preto, že Pán Ježiš hovorí, že lásku k Bohu preukazujeme láskou k človeku. Hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Potvrdzuje to aj v negatívnej podobe: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.
Pekne to vyjadril sv. apoštol Ján: Ak niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. (1 Jn 4,20).
Prečo my kresťania málo reprezentujeme túto požadovanú lásku? Ľahšie je postiť sa ako mať rád niekoho s kým žijem. Ľahšie je modliť sa, ísť do kostola ako vyjsť v ústrety človekovi.
V uplynulom týždni som sa stretol s mladým mužom z bývalej farnosti. Býva už v Žiline, kde si zohnal byt. Nebýva už v svojej rodnej dedine, hoci tam veľmi chcel ostať. Dôvod je prozaický. Chcel stavať dom, ale nezohnal pozemok. Množstvo podielnikov, za ktorými pochodil pol Slovenská a časť Čiech sa mu popísalo, alebo sa s nimi dohodol, len jeho teta, ktorá tam má pár metrov, mu to nechcela ani vymeniť, ani predať. Dôvodila, že to je jedine dedičstvo po rodičoch a ak by to predala „obracali by sa v hrobe“. Čo poviete? Neškodí práve takto svojim rodičom? Takto, kvôli ich majetku asi ťažko môžu mať účasť na Božom kráľovstve, lebo to je kráľovstvo lásky.
Jeden pán má podobné problémy: Už 4 roky tu vybavuje pozemok, hoci dom má takmer postavený. Nemôže kolaudovať. Podpísalo mu 36 podielnikov. Kdekade za nimi pochodil. Jedna podielnička mu nechce podpísať, ani predať, hoci to bolo vymenené starými rodičmi, len to neprepísali v „grundbuchu“. Viete koľko zla to spôsobuje, keďže chodí do kostola?!
Zdá sa, že zrieknuť sa mäsa v piatok, ísť na krížovú cestu, modliť sa je pre túto pani ľahšie ako dopriať niekomu radosť, že si môže dokončiť dom.
Čo poviete? Čomu sa viac teší náš Nebeský otec? Akému pôstu?
Turzovka, 23.2.2015