Marta žila za Ježišových čias v Betánii pri Jeruzaleme.
Bývala spolu so svojou sestrou Máriou a s bratom Lazárom, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych, ako nám o tom píše evanjelista Ján v jedenástej kapitole svojho evanjelia. Ježiš mal k nim veľmi priateľský vzťah. Mária mala skôr hĺbavú povahu, kým Marta bola energickou domácou paňou. Je uctievaná ako patrónka žien v domácnosti.
DVA POHĽADY
Svätá Marta bola rodnou sestrou Lazára z Betánie, ktorý bol priateľom Učiteľa Ježiša. Mala ešte sestru Máriu.
Ježiš na svojich apoštolských cestách rád sa zastavoval v dome Lazárovom, lebo tu našiel vždy otvorené dvere, a ešte viac otvorené srdcia. Každý prijímal Božského Majstra svojím spôsobom. Sväté písmo hovorí jednoducho: Mária si sadla k nohám Ježišovým a počúvala ho. Bola typom kontemplatívnym, rozjímavým. Sestra Marta mala upretú pozornosť na pohostinstvo. Bola typom aktívnym. Potiaľ by bolo všetko v poriadku.
Prvý pohľad vrhneme na sestru Martu vtedy, keď je napomenutá Pánom. Sme radi, že nám to evanjelisti zachytili, týka sa to veľmi často nás samých. Pán sa tešil jej pohostinstvu a ako také jej ho nikdy nevyčítal. Pokarhal ju vtedy, keď si sťažovala na Máriu. Zo sťažnosti dýcha akási žiarlivosť na sestru, že sa oddáva iba obdivu, iba počúvaniu... že zotrváva iba pri ňom. Vyčíta, že sa sestra modlí, a ona pracuje.
Takí sme často my sami. Ľutujeme čas darovaný výlučne Bohu — modlitbe. Tých, čo sa modlia, odsudzujeme. Radšej by sme ich videli pri práci, pri zárobku... Prečo?
Lebo sme sa už sami dostali iba na jednu koľaj práce. Modlitbu považujeme už len za funkciu práce. Ale pozor! Náš Pán vtedy Martu pokarhal, a to isté platí i nám:
«Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ o mnohé veci, a predsa iba jedno je potrebné. Mária si zvolila najlepší podiel, ktorý jej nebude odňatý» (Lk 10,41-42).
Druhý pohľad na Martu jej prináša pochvalu. Marta bola predovšetkým žena — viery. Napomenutie Pánovo ju neodvrátilo od Pána, ale ešte viac pritiahlo k nemu. Pochopila, že «iba jedno je potrebné»! To jedno, to je viera v Boha a láska k nemu. Preto vedela s istotou povedať Pánovi, keď jej umrel milovaný brat Lazár:
«Pane, keby si bol tuná býval, nebol by mi brat zomrel» (Jn 11,22). Potom však dodá ešte s väčšou istotou: «Ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť od Boha, dá ti Boh!» Toto druhé vyznanie bol už rozvinutý kvet jej viery. Bola to už nádej, že ešte nič nie je stratené. Keď ju Pán poučí o vzkriesení, jej viera a nádej splývajú už v lásku. Jednoducho vysloví Ježišovi pevné vyznanie:
«Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Syn Boží, ktorý prišiel na tento svet» (Jn 11,27).
Z prvého pohľadu na sestru Martu sa učím:
Vedieť si vytvárať harmóniu z modlitby a práce.
Modlitbou sa pripravím na dobrú prácu a prácu premením na modlitbu. Bude to vtedy, keď budem pracovať s dobrým úmyslom — osláviť Boha a pomôcť bratom, sestrám. Počas práce nebudem mŕtvy robot. Srdce s Bohom, ruky pri práci, hlava k nebu, nohy k zemi — toto je to, čo človeka robí človekom, a nie strojom!
Z druhého pohľadu na sestru Martu sa učím:
Nikdy si nezúfať. Vedieť povedať svojmu Bohu, že ho považujem za Boha, a preto v takého verím, dúfam a takého milujem.
Veriaca duša nad mŕtvym verí vo vzkriesenie, neveriaca aj nad vzkrieseným neverí. Ku komu patrím?
Sestra Marta so sestrou Máriou a bratom Lazárom ostala ešte skoro 30 rokov apoštolkou takejto živej viery. Židia ich podľa legendy po smrti Pánovej z pomsty naložili na loď bez vesiel. Dostali sa na brehy Francúzska a tu hlásali Kráľovstvo Božie
KONÁM
Práca s modlitbou! Modli sa a pracuj! Pracuj a modli sa!
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými