Dnes oslavujeme sv. Brigitu Švédsku, ktorá bola pripočítaná spolu s Katarínou Sienskou a sv. Teréziou Benediktou od Kríža k spolupatrónom Európy.
Narodila sa v roku 1303 vo Švédsku ako dcéra bohatého správcu. V štrnástich rokoch sa vydala za Ulfa Gudmarsona, na ktorého majetku potom žila a mali spolu osem detí. Jednou z jej dcér je aj sv. Katarína Švédska. R. 1335 ju povolali na kráľovský dvor, aby sa stala hlavnou dvornou dámou kráľovnej Blanky Namurskej, manželky kráľa Magnusa II. Vtedy začala prežívať rôzne nadprirodzené zjavenia. Kráľ i kráľovná si ju vážili, ale nedokázali kvôli nej zmeniť svoj život.
Sv. Brigita počas svojho života podnikla viacero pútí. Spolu s manželom sa vydali na púť k sv. Jakubovi do Compostely v Španielsku. Po tejto púti sa rozhodli spolu s manželom pre rehoľný život. Manžel zakrátko zomrel v cisterciátskom kláštore v Alvastre.
Keď sa spamätala po manželovej smrti a bolo jej už jasnejšie, na čo je predurčená, založila r. 1346 vo Vadstene, na jazere Vattern, kláštor pre šesťdesiat rehoľníčok a dvadsaťpäť rehoľníkov, ktorí žili v oddelenej klauzúre, ale mali spoločný kostol. Vo svetských otázkach bola predstavenou opátka, kým v duchovných rehoľníci. Každý nadbytočný príjem sa rozdelil medzi chudobných, luxusné budovy boli zakázané, ale všetci obyvatelia mohli vlastniť pre svoje štúdium toľko kníh, koľko len chceli.
R. 1349 Brigita odcestovala do Ríma, aby získala odobrenie svojho rádu, ako aj jubilejné odpustky. Už sa nikdy nevrátila do Švédska, ale zvyšok svojho života strávila v Taliansku a na rôznych pútiach, vrátane púte do Svätej zeme. Čo bolo na sv. Brigite príťažlivé? Imponujúca bola prísnosť jej života, jej zbožná oddanosť, ktorá sa prejavovala navštevovaním svätýň i v službe pútnikom, chudobným a chorým.
Sv. Brigitu poznáme aj ako mystičku a vizionárku. Niektoré jej zjavenia sa týkali Umučenia Krista, iné boli podfarbené hrozivými predpoveďami, ktoré súviseli s politickými a náboženskými udalosťami jej doby. Napríklad sa usilovala odhovoriť kráľa Magnusa od takzvanej križiackej výpravy proti estónskym a litovským pohanom. Podobne ako iní vizionári jej doby aj ona vyzývala pápeža Klementa VI., aby sa vrátil z Avignonu do Ríma a sprostredkoval mier medzi Anglickom a Francúzskom.
Za sväticu ju vyhlásili nie pre jej zjavenia, ale pre jej zjavné čnosti. Aj ona sama svoje zjavenia vnímala ako omylný človek. Jej rád schválila Svätá stolica. V predošlých dobách existovalo 70 kláštorov vybudovaných na základe jej pravidiel. V dnešnej dobe existuje ešte asi dvanásť kláštorov.
Na záver aspoň malá ukážka zo zachovaných modlitieb tejto svätice:
„Buď zvelebený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si predpovedal svoju smrť a pri Poslednej večeri obdivuhodne premenil hmotný chlieb na svoje drahocenné Telo. Aj za to, že si ho s láskou podal apoštolom na pamiatku svojho záslužného umučenia a svojimi vzácnymi svätými rukami si im umyl nohy, čím si najpokornejšie ukázal svoju veľkú poníženosť.
Buď uctený, môj Pane, Ježišu Kriste, za to, že si zo strachu pred umučením a smrťou potil krv zo svojho nevinného tela, a predsa si dokonal naše vykúpenie, ako si sa ho rozhodol uskutočniť, a tak si najjasnejšie ukázal svoju lásku voči ľudskému pokoleniu.“