Gn 28, 10-22a, Mt 9, 18-26
Pred troma rokmi som v tento deň hovoril o stretnutiach.
Dnes si povedzme o rozlúčkach. Zadelíme ich do troch základných kategórii:
- Rozlúčka, pri ktorej si povieme: Dovidenia. Krátkodobá, dočasná.
- Rozlúčka definitívna, pri ktorej si nehovoríme dovidenia, skôr zbohom. To je napríklad pri rozchode priateľov, rozvode manželov...
- Rozlúčka so zosnulými. O nej často hovoríme ako definitívnej.
Ktorá z nich je najbolestnejšie? Podľa mňa tá druhá. Keď nám zomrie niekto blízky, nemôžme mu nič vyčítať, iste by bol rád s nami. Ak nás niekto sklame, zradí, opustí – to je veľmi bolestné.
Aké rozlúčky sú v dnešných čítaniach? V prvom čítaní sme počuli ako Jakub odišiel z Bersaby a putoval do Charranu. Aký typ rozlúčky to je? Ten druhý. On sám zradil zásady rodinných vzťahov. Podviedol otca, brata, uteká pred nimi do cudziny, k rodine svojho otca – nemá sa ako štvanec kde uchytiť. Napriek tomu, či práve preto, sa ho ujíma Boh: Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny; neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“ Prečo? Lebo Boh je verný. Sľúbil to Abrahámovi a cez jeho syna Izáka, Jakubovho otca, dostal požehnanie.
V evanjeliu prišiel za Ježišom nešťastný otec, ktorý zažil rozlúčku, ktorú považujeme za definitívnu, a hovorí Ježišovi: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“ Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.
A Ježiš potešuje a ruší definitívu; Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A Ježiš ju odovzdal otcovi.
Boh je verný a pomôže aj v tých najbolestnejších rozlúčkach. Samozrejmá otázka pre nás: Nie sme neverní ako Jakub? Sme verní a vieme tak dôverovať ako otec mŕtveho dievčatá a žena trpiaca na krvotok? Ak nám chýba vernosť a dôvera v Boha, potom máme rozlúčky veľmi bolestné!
Turzovka, 8.7.2019