Tomáš je z apoštolov známy zvlášť svojou neverou, ktorá sa rozplynula pred vzkrieseným Kristom, a vyslovil veľkonočnú vieru Cirkvi: „Pán môj a Boh môj!“
O jeho živote nevieme nič isté, okrem toho, čo je v evanjeliu. Údajne hlásal evanjelium národom Indie. Od 6. storočia sa spomína slávnostné prenesenie jeho tela 3. júla do Edessy.
Z Homílií svätého pápeža Gregora Veľkého na evanjeliá
Pán môj a Boh môj
„Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.“ (Jn 20,24) Tento jeden učeník chýbal a keď sa vrátil a počul, čo sa stalo, odmietol uveriť, čo mu hovorili. Pán prišiel znova a neveriacemu učeníkovi ponúkol bok, aby sa ho dotkol, a ukázal mu ruky a tým, že mu ukázal svoje otvorené rany, zahojil ranu jeho neviery. Čo v tom, milovaní bratia, čo v tom vidíte? Myslíte si, že to bola náhoda, keď vtedy tento vyvolený učeník chýbal, ale potom prišiel a počul, keď počul, pochyboval, v pochybnostiach sa dotkol a keď sa dotkol, uveril?
To nebola náhoda, ale Božie riadenie. To zariadila nebeská dobrota tak obdivuhodne, aby sa tento pochybujúci učeník dotkol rán na tele svojho Učiteľa a tým zahojil v nás rany neviery. Pre našu vieru bola totiž Tomášova neviera užitočnejšia ako viera veriacich učeníkov; lebo kým Tomáša dotyk privádza opäť k viere, naša myseľ sa zbavuje akejkoľvek pochybnosti a upevňuje sa vo viere. Takto sa pochybujúci učeník dotykom stal svedkom pravosti zmŕtvychvstania.
Dotkol sa a zvolal: „Pán môj a Boh môj! Ježiš mu povedal: Uveril si, Tomáš, pretože si ma videl.“ (Jn 20,28-29) A keď apoštol Pavol hovorí: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebr 11,1), je zrejmé, že viera je dôkazom tých skutočností, ktoré vidieť nemožno. Veď čo vidíme, to už neveríme, ale poznáme. Keď teda Tomáš videl a keď sa dotkol, prečo mu hovorí: „Uveril si, pretože si ma videl“?! Lenže on iné videl, a iné uveril. Smrteľný človek predsa nemohol vidieť božstvo. On videl človeka a vyznal Boha: „Pán môj a Boh môj.“ Keď teda videl, uveril: videl pravého človeka a vyhlásil o ňom, že je Boh, ktorého vidieť nemohol.
A veľmi radostné je to, čo nasleduje: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ (Jn 20,29) Veď tento výrok označuje predovšetkým nás, čo v mysli nosíme toho, ktorého v tele nevidíme. Označuje tu nás, ale iba vtedy, ak svoju vieru vyjadrujeme skutkami. Lebo naozaj verí iba ten, kto aj koná, čo verí. Naproti tomu o tých, čo majú vieru len podľa mena, Pavol hovorí: „Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú.“ (Tít 1,16) Preto hovorí Jakub: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ (Jak 2,26)
RESPONZÓRIUM
Zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám * Večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
Čo sme na vlastné oči videli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám. * Večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
Modlime sa.
Všemohúci Bože, s radosťou slávime sviatok svätého apoštola Tomáša, ktorý vyznal, že tvoj Syn je Pán a Boh; prosíme ťa, nech nás ustavične sprevádza ochrana tohto apoštola, aby sme vierou mali život v Ježišovom mene. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.