Gn. 3, 9-15.20, Sk 1, 12-14, Jn 19, 25-34
Dnes máme nový sviatok, Márie Matky Cirkvi, hoci tento titul je už dávnejšie dielom II. vatikánskeho koncilu.
Jej úloha v Kristovom tajomstve a tajomstve Ducha Svätého ako aj v tajomstve Cirkvi je veľká. Veď Pannu Máriu uznávame a uctievame ako pravú Božiu a Vykupiteľovu Matku. Ona je skutočne aj Matkou Kristových údov, pretože s láskou spolupracovala na zrodení veriacich v Cirkvi, ktorí sú údmi Krista ako Hlavy. Máriino materstvo Cirkvi je dôsledok jej úplného spojenia so svojím Synom.
Máriina úloha v Cirkvi sa nedá oddeliť od jej spojenia s Kristom, ba priamo z neho vyplýva. Toto spojenie Matky so Synom na diele spásy sa prejavuje od chvíle panenského počatia až do jeho smrti. Osobitne sa prejavilo v hodine jeho umučenia. Blahoslavená Panna Mária napredovala na ceste viery a verne zotrvávala v spojení so Synom až po kríž, pri ktorom stála nie bez Božieho riadenia; veľmi trpela spolu so svojím Jednorodeným, s materinským srdcom sa pridružila k jeho obete a s láskou súhlasila s prinesením obety vlastného Syna, aby ju napokon sám Ježiš Kristus, umierajúci na kríži, dal za Matku učeníkovi slovami: „Žena, hľa tvoj syn" (Jn 19,26).
Mária aj po nanebovstúpení svojho Syna sprevádzala začínajúcu Cirkev svojimi modlitbami. Spolu s apoštolmi a s niektorými ženami aj Mária vyprosovala dar Ducha, ktorý ju zatienil už pri zvestovaní.
Napokon Nepoškvrnená Panna, uchovaná od akejkoľvek škvrny dedičnej viny, po ukončení tohto pozemského života bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za kráľovnú vesmíru, aby sa tak stala ešte podobnejšou svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad smrťou. Nanebovzatie Panny Márie znamená osobitnú účasť na vzkriesení jej Syna ako aj predzvesť vzkriesenia ostatných kresťanov:
Pri svojom pôrode si uchovala panenstvo, po svojom usnutí pripojila si sa ku prameňu života, k tomu, ktorého počala a svojimi modlitbami oslobodzuje naše duše od smrti.
Pretože sa Panna Mária úplne pridala k vôli Otca, ku vykupiteľskému dielu svojho Syna, ku každému vnuknutiu Ducha Svätého, je pre Cirkev vzorom viery a lásky. Je najvynikajúcejším a celkom jedinečným údom Cirkvi, ba je príkladným uskutočnením, typom, predobrazom Cirkvi.
Ale jej úloha v Cirkvi a vo vzťahu k celému ľudstvu siaha ešte ďalej. Na Spasiteľovom diele spolupracovala celkom mimoriadnym spôsobom, a to poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou, aby tak obnovila nadprirodzený život duší. Práve preto je v poriadku milosti našou Matkou.
A toto Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, ako pri zvestovaní dala svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne vytrvala až pod kríž, ba až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním nám aj naďalej získava dar večnej spásy. Preto sa blahoslavená Panna Mária uctieva v Cirkvi ako Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica.
Materské poslanie Márie voči ľuďom však Kristovo prostredníctvo nijako nezatieňuje, ani nezmenšuje, ale ukazuje jeho účinnosť. Lebo akýkoľvek spasiteľný vplyv blahoslavenej Panny na ľudí pramení v prekvapujúcej hojnosti Kristových zásluh; zakladá sa na jeho sprostredkovaní, od ktorého úplne závisí a čerpá svoju účinnosť. Samozrejme, nikdy nijaké stvorenie nemožno prirovnať ku Vtelenému Slovu a Vykupiteľovi. Lenže ako majú duchovní a veriaci ľud rozličným spôsobom účasť na Kristovom kňazstve a ako sa jediná Božia dobrota rozmanite, ale skutočne šíri v stvoreniach, tak aj jediné prostredníctvo Vykupiteľovo nevylučuje, ale skôr vyvoláva mnohorakú súčinnosť tvorov, prameniacu z jediného zdroja.
Edward Staniek, Bohatstvo a krása zjavenej pravdy (Mária - Kristova Matka, Matka Cirkvi)
Turzovka, Dom sv. Jozefa 10.6.2019