Sk 4, 1-12, Jn 21, 1-14
Pán farár nám kedysi dávno na náboženstve vysvetľoval: Zázraky ešte nie sú dôkazom božstva Ježiša Krista. Aj Peter pri vstupe do chrámu uzdravil chromého.
Dnes sme počuli: Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“
Peter im zdôraznil, že ho uzdravil v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý!
Teda bolo to svedectvo o Ježišovi Kristovi, ktorého Boh ho vzkriesil z mŕtvych.
Apoštolovia najskôr sami museli uveriť v Ježiša. Vieme, že sa to rodilo pomaly. Aj počas života Pána Ježiša aj, či najmä, po jeho ukrižovaní a vzkriesení.
Je zaujímavé a na zamyslenie, prečo sa im nezjavoval po zmŕtvychvstaní jednoznačne. Emauzskí učeníci ho spoznali dosť neskoro, inokedy „musel“ pred nimi jesť, aby mu verili, že to nie je duch, dnes sme počuli, že ho spoznali po opätovnom zázračnom rybolove, keď učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ A aj potomnik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán.
Ježiša spoznávajú pre jeho počiny. Emauzskí učeníci pri lámaní chleba, dnes keď im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť.
Ešte jedna dôležitá poznámka: vedeli, že je to Pán. Ježiša volali Pán. A to aj pri Poslednej večeri, keď im Ježiš po umytí nôh povedal: Voláte ma Učiteľ a Pán. A dobre robíte, lebo to som. Rodila sa v nich úcta k Ježišovi a tým aj dôvera, viera v jeho božstvo.
Dôležitá reflexia pre nás; Aj v nás sa musí formovať vzťah k Ježišovi ako k Pánovi. Nie aby nás to od neho vzďaľovalo, ale zväčšovala sa dôvera v neho, v jeho moc, jeho blízkosť s nami. Keby pre apoštolov nebol Pán, ale iba obyčajný človek, čo ako veľký, nemohli by v jeho mene robiť zázraky a ani svedčiť o ňom.
Je to paradox našej viery, čim väčšiu úctu máme k Ježišovi, tým väčšiu dôveru v neho môžeme mať, tým hlbší vzťah k nemu a tým viac môže byť v našom živote. Veď ak niekto študuje jeho život, obdivuje ho, ale nie je pre neho Pán, nemôže mu pomáhať v jeho živote, nebude ani jeho svedkom.
Ak bude pre nás Ježiš Pán – syn Boží, bude formovať náš život a budeme jeho svedkami v dnešnom svete. A okolie ho spozná pre naše činy.
Turzovka, 26.4.2019