2 Kr 5, 1-15a- Lk 4, 24-30
Cítite sa ranení, ubití, neúspešní? Nenapadne vám niekedy, že aj Boh na vás zabudol? Ak, áno – je pre vás dnešná bohoslužba slova.
1. čítanie: Zo Sýrie raz vyrazil oddiel jazdcov a z izraelskej krajiny odvliekli do zajatia dievčatko, ktoré potom slúžilo Námanovej žene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, určite by ho oslobodil od malomocenstva.“
Predstavte si, že ju to nezlomilo. Ostala veriacou a upozornila paniu na proroka. Náman na základe toho ide za prorokom Elizeom.
Evanjelium: Všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.
Ako sa cítil Pán Ježiš keď sa ľud proti nemu rozzúril a chcel ho zhodiť z skaly? Pritom čo zlé im urobil ich rodák Ježiš?
Povieme Ježiš to musel zvládnuť. Ako to mohlo zvládnuť dievča. Veď vtedy úspešnosť bola považovaná za požehnanie Božie. A ona je bez rodiny, vo vyhnanstve.
Všetko je to o dôvere Božej. Ako sa dá k nej dopracovať? Aj rozumom. Boh je láska a chce nám dobre. Dal nás do tejto doby, on vie o našich radostiach a starostiach.
Už som tu spomínal myšlienku teológa Karla Rahnera: Ten kto zažil dobrého otca, ten nemá problémy pochopiť Boha ako Otca a dôverovať mu. Nebeského otca vám môže sprítomniť aj niekto, kto vás má veľmi rád. Ak máte priateľa, niekoho kto vás má veľmi rád – vtedy pochopíte lásku Božiu.
Nemáte? Buďte ním pre iných, podľa hesla: Ak chceš byť šťastný, rob šťastnými iných.
Potom pocítite lásku Božiu a nebudete sa cítiť ranení, ubití. Udržíte si dôveru v Boha, ako to unesené dievča u Námana.
Turzovka, 9.3.2015