Polykarp, žiak apoštolov a biskup v Smyrne, priateľ Ignáca Antiochijského, vybral sa do Ríma, aby s pápežom Anicétom prerokoval otázku slávenia Veľkej noci.
Okolo roku 155 podstúpil mučenícku smrť upálením na mestskom štadióne v Smyrne.
Z listu smyrnianskej cirkvi o mučeníctve svätého Polykarpa
Keď bola hranica pripravená, Polykarp si zobliekol šaty a odviazal opasok a chcel sa sám aj vyzuť, čo predtým nerobieval, lebo všetci veriaci čakali vždy iba na to, čím skôr sa dotknúť jeho tela. Už pred jeho umučením mu totiž pre jeho svätý život preukazovali veľkú úctu.
Hneď potom ho obklopili so všetkými nástrojmi, ktoré boli potrebné na upálenie. Ale keď ho chceli ešte aj klincami pripevniť, povedal: „Nechajte ma tak. Veď ten, ktorý mi dá pretrpieť oheň, dá mi aj to, aby som aj bez vášho zaistenia klincami pokojne vytrval na horiacej hranici.“ A tak ho nepribili, ale iba priviazali.
On teda, s rukami zviazanými za chrbtom, ako krásny baránok vybraný z veľkého stáda za obetný dar na obetu príjemnú Bohu, pozdvihol oči k nebu a povedal:
„Pane, všemohúci Bože, Otec svojho milovaného a velebeného Syna Ježiša Krista, skrze ktorého sme poznali teba, Bože anjelov a mocností, všetkého stvorenstva a celého pokolenia spravodlivých, čo žijú pred tvojou tvárou! Dobrorečím ti, že si ma uznal za hodného tohto dňa a tejto hodiny, aby som v zástupe mučeníkov dostal podiel na kalichu tvojho Pomazaného a skrze Ducha Svätého dosiahol vzkriesenie duše i tela pre večný život (porov. Jn 5,29) v neporušenosti. Kiež by som bol dnes prijatý medzi nich pred tebou ako vyberaná a príjemná žertva (porov. Ž 20,4), ako si to ty, pravdivý Boh, ktorý nepozná lož, pripravil, mne oznámil a teraz splnil.
Preto ťa za všetko chválim, velebím ťa, oslavujem ťa skrze večného nebeského veľkňaza, tvojho milovaného Syna Ježiša Krista. Skrze neho sláva tebe i jemu i Duchu Svätému teraz i v budúcom veku. Amen.“
Keď povedal „Amen“ a modlitbu zakončil, posluhujúci zapálili oheň.
Keď potom vyšľahol obrovský plameň, videli sme zázrak. Bolo nám dané vidieť to a boli sme zachránení, aby sme mohli aj iným zvestovať, čo sa prihodilo. Lebo oheň mal tvar oblúka ako lodná plachta, napnutá vetrom, a obklopoval mučeníkovo telo, ktoré bolo uprostred a vôbec nevyzeralo ako upečené mäso, ale ako upečený chlieb alebo ako zlato a striebro, rozpálené v peci. A cítili sme takú ľúbeznú vôňu, ako keby rozvoniavalo kadidlo alebo nejaká iná vzácna vonná látka.
Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu, ale si bohatý. * Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní. * Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
Modlime sa
Bože, Pán všetkého tvorstva, ty si pridružil svätého biskupa Polykarpa k zástupu mučeníkov; na jeho príhovor aj nám daj silu piť z kalicha Kristovho utrpenia, aby sme mali účasť na sláve vzkriesenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.