Gn 6, 5-8; 7, 1-5. 10, Mk 8, 14-21
Včera mi zavolal jeden pán, ktorý začal chodiť denne do kostola a pozorne počúva Božie slovo.
Nešlo mu do hlavy ako povedal Kain Bohu: budem sa skrývať pred tebou; budem nespokojný, túlať sa budem po zemi a kto ma stretne, zabije ma. Nedáva mu to logiku, veď kto ho môže zabiť, keď bol sám a nikoho nebolo na zemi okrem rodičov. A nejde mu do hlavy, že aj Boh prijal jeho argumentáciu a povedal mu: „Nie, to sa nestane. Lebo každý, kto by zabil Kaina, sedemnásobnú pomstu ponesie.“ A Pán Kaina označil, aby ho nik nezabil, keď ho stretne.
Keď som knihu Genezis vysvetľoval v jednej farnosti zobral som Sládkoviča a jeho báseň Detvan a odcitoval: Ako by ta Detva ozrutných synov nemala, keď ich Poľana na svojich prsiach nadája... Domnievam sa, že ani po 2 000 rokoch nikomu nenapadne, že Detvanci boli veľkí preto, lebo ich kojila Poľana. Tak isto aj prvá kniha Genezis je básnicky popis, básnická oslava Boha stvoriteľa. Samozrejme, nie je to iba báseň, aj keď na oslavu Stvoriteľa. Jej posolstvo je nadčasové.
Tak sa mi zdá, že aj apoštoli mali s obraznou rečou ťažkosti. V dnešnom evanjeliu sme počuli ako sa Pán Ježiš nad nimi roztrpčil: ;„Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? Nevedeli pochopiť, že Ježiš hovorí obrazne; kvas farizejov nie je chlieb, ale ich zmýšľanie a toho sa mali chrániť. Posolstvo o znaku kainovom (úmyselné s malým písmenom na začiatku slova) je dané aj nám. Máme vo svedomí od Boha. „Nezabiješ“, Aj pre nás platí výzva Božia: Prečo sa hneváš a prečo mračíš tvár? Nemal by si zdvihnúť hlavu, ak robíš dobre? Ale ak zle robíš, hriech číha pri dverách a zachvacuje ťa jeho žiadostivosť, lenže ty ju máš ovládať.“ A to je posolstvo Božie pre nás.
A dnešná zvesť o potope?
Starozákonný ľud prišiel prostredníctvom Abraháma z oblasti Mezopotámie odkiaľ si doniesol legendy - aj o potope, ktoré tam boli bežné a veľkých rozmerov, čo dokazuje aj archeológia. Pre nich to bol „celý svet“. A keďže sa zachovali zvieratá a život, vtedajší človek si to nevedel vysvetliť, preto budeme počúvať nasledujúce dní o potope.
Čo je úžasné, starozákonný človek dal všetko do vzťahu k Bohu. Aj úkaz ako je dúha. Krása dúhy mu sprítomňovala Božie milosrdenstvo. Okrem tohto posolstva je tu zas niečo pekné; Stvoriteľovi síce pripisuje dnešný príbeh ľudské vlastnosti (antropomorfizmus): oľutoval, že urobil človeka na zemi, a bolelo ho srdce, ale je to pre nás potešujúce. Boha bolí srdce pre človeka! Napriek tvrdému popisu Boha, je tu Stvoriteľ vykreslený ako milosrdný. Stvoriteľ má srdce.
Turzovka, 19.2.2019