Gn 3, 9-24, Mk 8, 1-10
Poznáte tú bájku: Malá myška sa vyberie na prvé skusy do sveta.
Mať jej hovorí: Len kúsok z diery vyjdi, popozeraj a hneď sa rýchlo vráť! Myška vyšla do krásneho sveta. Oslepilo ju slnko, ale keď si zvykla, všetko sa jej páčilo. S veľkým obdivom pozerala na krásne milé zvieratko a možno by sa k nemu aj rozbehla, keď naraz sa objaví hrozný vták. Mal ostrý zobák, na nohách pazúry, červený hrebeň. Keď zavrieskal, myška sa zľakla a rýchlo sa vrátila späť.
Malá neskúsená myška sa bála menej nebezpečného kohúta, a jej najväčší nepriateľ – mačka, sa jej zdala milučká. Často je to tak aj s človekom. Po prvom hriechu Pán, Boh, zavolal Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Človek sa ľaká Boha, ktorý ho hľadá, ktorému bolo a je „smutno“ bez človeka a ten sa pred ním skryl (a skrýva). Nebál sa Pokušiteľa. Koná úplne naopak -ako malá myška!
A keďže človek sa stále bál Boha a skrýval sa pred ním, poslal svojho Syna plného milosrdenstva a lásky. Aj dnes sme počuli jeho slová: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
Prvé čítanie nám hovorí o pradejinách, evanjelium o dejinách. Ako je to teraz - v súčasnosti? Nič moc. Azda, ešte horšie! Každý jeden z nás to môže a má zmeniť.
Vysoká 16.2.2019