Hebr 10, 32-39, Mk 4, 26-34
Pred nejakým časom vznikol zaujímavý dokument s názvom: “Zázraky kvetov”.
Autori nainštalovali kameru, ktorá snímala rast rastlín tým spôsobom, že vývoj rastliny za jeden deň zachytila za jednu sekundu. Druhý deň sa celý proces opakoval. Vznikol tak pôsobivý film, v ktorom bolo možno vidieť ako rastie tráva, ako vyháňalo steblo, klas, tyčinky a rozvinul sa nádherný kvet.
O podobnom procese nám dnes rozpráva Ježiš vo svojich dvoch podobenstvách o semene, ktorom hovorí, že “či človek spí alebo vstáva, v noci, či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.” (Mk 4, 27)
Ježiš pri svojom vyučovaní často používal podobenstva, ktoré v tých časoch boli prístupnou literárnou formou. V nich je za obrazným vyjadrením skrytá určitá pravda, ktorú nám Pán prináša. Obrazy vo svojich podobenstvách bral Pán Ježiš zo života svojich súčasníkov. Ale ako sme počuli, ich obsah bol zrozumiteľný iba tým, ktorí Ježišovi uverili úplne – ako boli apoštoli. Podobných ľudí bolo málo. Možno by Kristove podobenstvá boli zrozumiteľné aj viacerým, keby boli opustili svoje predstavy o Mesiášovi a prijali ho aj ako trpiaceho Služobníka Božieho, ako to o ňom predpovedá prorok Izaiáš.
Ďalšou skutočnosťou je rast semena. Myslím si, že sme pochopili, že ide o semeno Božieho slova zasiate v dejinách človeka i spásy do ľudského srdca. Ak sa pozrieme napríklad na dejiny Kristovej cirkvi, pýtame sa často s údivom: Ako mohlo toto zrnko prežiť toľkú nepriazeň dejín? Veď na počiatku, pred 2000 rokmi, bola len hŕstka veriacich... A predsa toto semeno skrze Božiu milosť a priazeň rástlo vo dne či v noci.
Spomínané Božie semeno zasiate do našich sŕdc je aj semenom viery, ktorá nám každému bola vliata pri krste. Vtedy sa Boh milostivo priklonil k nám a ostáva v nás. Sú to v nás aj akoby skryté Božie sily, ktoré nám poskytujú všetko, čo je potrebné pre náš kresťanský život. Je to práve to horčičné semienko, ktoré nás má možnosť premeniť v úspešného človeka, vo víťaza v živote. Často sa aj sami seba pýtame: “Kto som?” Sv. Terézia z Lisieux v jednom zo svojich diel píše takto: “Som ako to malé horčičné semienko. Nedá sa povedať, čo z neho bude.”
Ako sa semeno Božieho slova ujalo v mojom vlastnom vnútri? Som schopný ho odovzdávať ďalej? Šírenie Božieho kráľovstva je stále aktuálne, aby sme dokázali pod vplyvom vnútorných Božích síl v dnešnej dobe pevne stáť na svojom mieste, aby sme boli kresťanmi nielen podľa mena, ale aj podľa skutkov. Dnešná doba to od nás skutočne očakáva.
Istý rehoľný misionár z Mariannhillu rozpráva takto: “Nejaký čas som sa musel zaoberať jedným úbohým mladíkom, s ktorým som si dal veľa námahy, aby som doň vštepil základné pravdy kresťanskej viery a pripravil ho na krst. Kým sa jeho rovesníci už dávno pripravovali na slávnosť prvého svätého prijímania, on ešte stále stagnoval na mieste. Ba zdalo sa, že všetko moje úsilie, ktoré som doň s láskou vkladal, vyšlo nazmar. Nechápal totiž úplne nič. Mal síce dobrú vôľu, ale nemal takmer nijakú schopnosť. Pokúšal som sa o všetko odznova, ale márne. Jedného dňa ma navštívil a povedal mi: „Otče, modlil som sa k Bohu. Pokrstite ma a potom hádam všetko pochopím.“ Pokrstil som ho teda a nikdy nezabudnem na tú chvíľu, keď sa voda z krstného prameňa dotkla jeho čela. Jeho tvár sa najskôr zachvela, no potom sa vyjasnila. Jeho výraz sa úplne zmenil a dve veľké slzy sa ligotali v jeho očiach. Odvtedy tento chlapec chápal všetko a bol úplne zmenený. Stal sa kresťanom v pravom zmysle slova.” Božia milosť a neochvejná túžba po jeho pravdách zvíťazili v duši tohto mladého človeka. Je to povzbudenie aj pre nás, aby sme nikdy nehovorili: „to nedokážem, to neviem.“ Miesto toho si skúsme povedať: „Sila môjho podvedomia mi otvára brány k Bohu!“ Takto negatívne myšlienky premeníme na pozitívne.
Pane prosíme ťa o silu prijímať Božie slovo ochotne, daj nám trpezlivosť čakať na rast stebla, potom klasu. A tešiť sa z úrody, a tým aj z tvojej odmeny.
Brezno, 26.1.2010, diakon Ján Zsóka