Sk 22,3-16, Sk 9,1-23, Mk 16,15-18
Už ste sa zastavili a povedali si: dosť!
Možno každý, ale často preto, že sa chce vzbúriť proti niečomu (prejde nás trpezlivosť), vylepšiť svoju postavu, zabojovať za zdravie... Často sú to otázky vo forme: Čo som urobil zle, prečo sa mi toto stalo, prečo mám takýto život... Je to skôr túžba vylepšiť si život.
Bolo to preto, že ste si povedali: Zle som žil, bol som zlý k..., musím to napraviť...? Toto dokážu iba veľké osobnosti ako svätý Augustín, a dnes viac skloňovaný apoštol Pavol. Prečo veľké osobnosti? Lebo priznať si, že som doteraz robil zle, mal som pomýlený život, musím sa vydať inou cestou, je veľmi náročné.
Dnes sa sústreďme na Pavla, ktorý približne rok po Ježišovej smrti na kríži vydal sa z Malej Ázie do Palestíny. Bol prítomný kameňovania Štefana. Počul Štefanovu modlitbu pred smrťou za katov. A zdá sa, že tá modlitba bola vyslyšaná, lebo Pavol je na ceste do Damasku Kristovým prostredníctvom obrátený i pokrstený.
Poviete: Pavol ani nemal inú šancu, veď ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Čo iné mohol povedať ako: Kto si, Pane? A na slova: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ, odpovedať: Čo mám robiť, Pane? Potom už robil, čo mu kázal Pán a kajúcne sa priznával: Po všetkých synagógach som ich (kresťanov) často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách (Sk 26:11). A v tom priznaní je veľkosť jeho osobnosti.
Pavol potom po svojom krste prežil dva roky v pustatine. A keď ho Boh povolal k službe medzi pohanmi, kým nepoložil svoj život za Krista, skloniac hlavu pod rímskym mečom v 67. roku.
Vo svojich listoch rozoberal zvlášť dve témy: mystické Telo Kristovo a univerzálnosť Cirkvi. Veľkolepá obroda Cirkvi ako mystického tela je priamo vykúpenie za to, čo činil, prenasledujúc pred obrátením Cirkev... Je to prirodzené. On veľmi dobre chápal čo sa ho pýtal oslávený Ježiš na ceste do Damasku: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Uvedomil si, že prenasleduje Ježišovu cirkev a tým vlastne Ježiša.
Toto je veľmi aktuálne práve v dnešnej dobe, keď mnohí „veria“ v Boha, Ježiša, ale nepotrebujú jeho Cirkev. Neuvedomujú si, že aj keď zo svojich hodín zhodia ručičky, hodiny idú aj ďalej, ale nevidia koľko je hodín. Ak odmietnu v Cirkev s hierarchiou, svet pôjde ďalej, ale nebude toho, kto by ukazoval smer... Kľúče sú totiž z vôle Ježiša odovzdané Petrovi a Petrovým nástupcom!
V tomto všetci potrebujeme obrátenie. Môžeme to chápať ako prehlbovanie vzťahu k Cirkvi. Možno aj takto, ako vidíme v príbehu zdravotnej sestry:
Prakticky žije a vyznáva svoju vieru. Uvedomuje si zodpovednosť za svoje činy. A preto sa jej dostáva aj nemálo úderov zo strany tých, ktorí Ježišovi nerozumejú. Ako katolíčka, verná učeniu Cirkvi, odmietla spolupracovať pri interrupciách. To malo za následok, že ju málokto pochopil; lekárom, ba i sestrám a zdravotnému personálu je na posmech. Dokonca jej pohrozili, že bude prepustená z práce, zamestnania (vníma ho ako povolanie), ktoré má veľmi rada. Chce slúžiť človekovi, chce slúžiť chorým ako samému Ježišovi. Keď mohla, chodievala na svätú omšu. Po nej, keď ostatní už vyšli z kostola, ona zostávala v tichu kostola. A v tomto tichu sa zhovárala s Pánom Ježišom, ktorého prijala do svojho srdca. A tu, nikým nerušená, prosila o pokoj a o novú silu do boja. Po rozhovore s odborníkom vzala so sebou zbierku zákonov, ktoré platia v katolíckej Cirkvi a ktoré zaväzujú každého katolíka. Pri jednej z debát s lekármi a sestrami vytiahla tento svoj tromf a citovala nariadenie, ktoré hovorí, že ten, kto vykonal a nechal si vykonať potrat, upadá do exkomunikácie, čiže stráca spoločenstvo s Cirkvou, pácha ťažký hriech. Mnohým pri týchto slovách prebehli po chrbte zimomriavky. S tým rátala aj ona, pretože vedela, že väčšina personálu sú katolíci. Po chvíli sa však ozval jeden z lekárov a povedal: "To sú len také výmysly!" "Akože výmysly," ohradila sa sestra, "veď to podpísal sám svätý otec!" Lekár, ten - a to je zarážajúce -, ktorý o sebe vyhlasoval, že je dobrý katolík, len mávol rukou a povedal: "Pre mňa je to toľko ako nejaký zdrap papiera!"
Zdá sa, že toto je typické pre dnešných „veriacich“. Hlásia sa k viere, ale počúvať Cirkev – od toho sú vzdialení. A v tomto všetci potrebujeme obrátenie.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 25.1.2019