Bazil sa narodil v kapadóckej Cézarei, v Malej Ázii roku 330.
Dobrí kresťanskí rodičia mu dali vynikajúcu literárnu a náboženskú výchovu. Bazil bol najprv pustovníkom. Roku 370 sa stal biskupom rodného mesta. Bojoval proti ariánom a napísal skvelé diela, najmä Pravidlá pre mníchov, ktoré ešte aj dnes zachovávajú premnohí východní mnísi. Zomrel roku 379.
Gregor sa narodil toho istého roku ako Bazil, ale v Nazianze. Konal študijné cesty, na ktorých si získal široké vedomosti. Potom nasledoval Bazila na púšť. Neskôr bol vysvätený za kňaza a biskupa. Roku 381 ho zvolili za carihradského biskupa. No pre nesváry v carihradskej cirkvi sa zriekol biskupstva a utiahol sa do Nazianza, kde aj roku 389 alebo 390 zomrel. Pre jeho vynikajúcu výrečnosť a vzdelanosť ho nazývajú «teológom».
PRIATEĽSTVO V BOHU
Boh vás spojil ako priateľov. Stretli ste sa v ňom. Medzi vami nastala súťaž lásky — «Kto viac pre Boha?»
Ty, ako starší brat, Bazil, hoci rovesník, stal si sa kapitánom lode pri kormidle. Oživuješ púšť modlitbami a chválospevmi bratov, ktorých združuješ v novej rehoľnej družine. Pripadáš mi ako druhý «hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi!» Preto píšeš, kážeš, ale vystihujem, že predovšetkým miluješ Boha. Učíš aj druhých milovať Boha. Zdôrazňuješ Janovský: «Ak Boh má v nás vyniknúť, my musíme zaniknúť!»
Prísnou sebadisciplínou sa prihováraš i nám «mäkkýšom dvadsiateho storočia»:
— Držte si pevnou rukou kormidlo života! Kroťte oči, uši, jazyk! Nedajte sa premôcť búrkou hnevu, zaplaviť morom bázne, zatopiť tôňou smútku! To sú vášne, ktorým nesmieme dovoliť, aby nás zatopili.
Takéhoto vznešeného učiteľa objavil v tebe tvoj priateľ, náš svätý brat Gregor, syn svätých rodičov, podobne ako ty, Bazil. Svätí rodičia, sväté deti!
Nazerám a obdivujem...
Tento milovník vedy — teda žiadna zbožná naivka — zamiluje sa nakoniec do najvznešenejšieho Učiteľa — Ježiša Krista!
Sväté písmo — evanjelium — veda lásky, ho natoľko uchvátia, že všetky ostatné učenia a náuky sa mu v srdci stávajú ako blen v ústach. Svojim priateľom píše:
«Čistotu ducha som načerpal iba z božskej vedy. Pri čítaní Svätého písma som spoznal, že čítanie iba svetských kníh otravuje ducha. Také knihy ma vedeli zlákať svojím sladkým jedom. Teraz ich vypľúvam ako horkú soľ. Ako nemôže žiť vták bez vzduchu a ryba bez vody, tak ani kresťan nemôže obstáť bez lásky k Bohu. Všetko treba začínať i končiť s Bohom»
Uchvátený evanjeliom stal si sa, náš svätý brat Gregor, apoštolom Ježiša Krista. Nikto nikdy nevedel, kde sa objavíš. Bol si vždy tam, kde bol hlad po Bohu a kde to duše potrebovali. Nezľakol si sa prekážok ani vražedných nástrah.
Tak ťa vychovala veda lásky — evanjelium Ježiša Krista — a tak ťa podporovalo sväté priateľstvo s Bazilom.
Učím sa:
— Ak som ešte stále vo vákuu a nie vo vnútri svojho kresťanstva, otvorím častejšie Sväté písmo. Evanjeliový Kristus — ako učí na vrchu... pri chorých... pri dietkach... pri mŕtvych (dušiac v smrteľných hriechoch)... na hostine... na colnici... v kaviarni... On je mojou normou, moje najvyššie pravidlo!
— Ak nemám dosť odvahy ho zjavovať, zapojím sa do spoločenstva bratov a sestier, aby ma podporovali. Svätci dnešného dňa, svätý Bazil a Gregor, sú mi vzorom. Obrátim sa k nim o pomoc.
ROZHODNUTIE
Zahĺbim sa aspoň na štvrť hodiny do Svätého písma. Pokúsim sa prípadne o duchovný rozhovor s niekým. Dvaja v Bohu sú silnejší: Kristus je uprostred nich!