Iz 65, 17-21, Jn 4, 43-54
Šli sme po kysuckých, už pomaly zarastených, poličkách. Dostal som otázku čo sú to kde-tu roztratené kopčeky. Odpovedal som: Hromadlice.
S toho boli ešte viac vedľa, tak som vysvetlil: To je od slova hromada. Je tam hromada kamenia, ktoré zarástli krikmi a burinou. Aj to som im trochu musel vysvetliť, aby pochopili, že tieto polička boli ťažko kultivované a bolo treba z nich stále vyberať kamene, ktoré sa hádzali na kraj a tak vznikli väčšie-menšie kopčeky. Kto takto vypracoval políčko, tak si ho vážil.
My už nežijeme tak z pôdy a nie sme tak s ňou spätý ako predchádzajúce generácie. Tu v našom prostredí sa však viete vžiť do atmosféry odovzdávania vyrobeného polička, ktoré sa odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. Ak niekto zasadil strom, tak ovocie z neho oberali viac tí po ňom, ako on sám. Neboli to totiž zákrsky.
Takéto spojenie so zemou a odovzdávanie zeme deťom bolo symbolom pokoja a rodinnej pohody. Predstavte si však život starozákonného ľudu. Žili na veľmi strategickom území a tým aj veľmi lákavom pre dobyvateľov. Ak v našom národe po stáročiach rezonuje tatársky a turecký vpád a ich plienenie, tak v starom zákone to bolo snáď počas každej generácie. Bola im zobratá úroda, znásilňované ženy, muži braní do zajatia, vraždené deti.
Preto Izaiáš utešuje ľud: tešiť sa budem zo svojho ľudu; už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie. Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní, ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, lebo najmladší zomrie ako storočný. Budú stavať domy a bývať v nich budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.
Toto očakával starozákonný ľud od mesiášskych časov a dúfal, že to nastolí Mesiáš. Preto tí čo uverili v Ježiša ako mesiáša, chceli ho urobiť kráľom, aby priniesol pokoj a blahobyt. Chceli mať novú zem.
Pán Ježiš ich v tomto sklamal. Predsa však ľud mohol zbadať záblesky týchto mesiášskych časov. Bolo to vidno najmä pri uzdravovaní, po rozmnožení chleba a najmä na Kvetnú nedeľu. Čo však prekvapovalo izraelitov bolo to, že odmietal vyhlásiť národnooslobodzovací boj a dokonca pomáhal aj príslušníkom iného národa. Napríklad uzdravil dcéru pohanky a dnes sme videli, že pomohol aj kráľovskému úradníkovi – pravdepodobne Rimanovi. Dokonca vyhlasuje, že Božie kráľovstvo sa vezme tomuto národu a dá sa iným.
Ježiš odmietol pozemskú predstavu mesiáša a celú svoju činnosť zameriava na prípravu pre budúce Božie kráľovstvo. A to bol najväčší problém pre Ježišových súčasníkov a aj pre dnešnú generáciu. Ježišovi súčasníci ho chceli pre svoj národ a na tejto zemi a to chce aj dnešný človek. Dnešný človek je totiž netrpezlivý. On nesadí strom pre budúce pokolenie, on sadí zákrsky a chce mať z nich osoh už o pár rokov pre seba. Dnešný človek chce mať Božie kráľovstvo už tu na zemi. Chce už tu znamenia a divy. Pán však od nás očakáva vieru. Aj nám hovorí: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“
Turzovka - Turkov, 16.3.2015