Ez 47, 1-9. 12, Jn 5, 1-3. 5-16
Chorý človek 38 rokov ležiaci vedľa betsatského rybníka bol v okamihu svojho uzdravenia priveľmi šťastný na to, aby si všimol kto ho to vlastne uzdravil. To že chodí, že môže opustiť miesto svojho 38 ročného utrpenia prevýšilo zvedavosť prečo a ako sa to vlastne stalo.
Preto zaplesal keď našiel Ježiša v chráme. V dobrej vôli predpokladal, že podobne aj ostatní jeho súkmeňovci uznajú zázrak a pripoja sa k jeho plesaniu a vďake. Predpokladal, že uznajú zázračnú moc Krista, keď im ho zvestuje ako pôvodcu jeho uzdravenia.
Ako ľahučko sa však môže dobra vôľa jedného u toho druhého prekrútiť a vyvolať v ňom záchvat nenávisti a žiarlivosti! Tou istou zvrátenou obavou, čo bude s jeho mocou sa triasol pred novorodencom v Betleheme aj Herodes, alebo cela veľrada pred zmučeným a mŕtvym telom Krista keď dala strážiť ešte aj jeho hrob...
Aké veľké množstvo energie a sily môže uvoľniť jediný atóm, ktorý sa štiepi v jadrovej reakcii! A aké veľké množstvo zla sa uvoľní, keď sa štiepi srdce! Koľko príkorí narobí srdce, ktoré sa štiepi pôsobením závisti a nenávisti! Posledne slovo však nepatri nevraživosti, zlobe a smrti. Oni nakoniec zničia toho, kto si ich pestuje vo svojom srdci. Posledne slovo vďaka Kristovi patri vzkrieseniu, nádeji, pokoju, miernosti, láske, odpusteniu a priateľstvu! Kto si uchováva v srdci závisť, nenávisť a predsudky, zaslepia sa mu oči a bude chodiť týmto svetom ako bez života. Kto s modlitbou v srdci prekonáva vlastne slabosti i predsudky druhých a ich ľudské nedokonalosti, kto si uchováva dobru vôľu, uchováva si život, uchováva si radosť zo svojich námah i zmysel zo svojich bojov a zápasov. Chráň si svoje srdce, lebo z neho pochádza život!
Pokoj a požehnanie!
Marek ISKRA, diakon, Brezno