Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Pies 2, 8-14, Sof 3, 14-18a, Lk 1, 39-45

Vo vianočnom čase nik nechce byť osamelý.

Mnohí veriaci sa snažia spríjemniť tieto pekne sviatky najmä chorým. Dnes sme v evanjeliu počuli, že Panna Mária „nezaspala na ružiach“ a ide pomáhať, ide na návštevu. Preto nezaškodí, ak sa zamyslíme práve nad spomínanými chorými. Pred časom som mal na túto tému zverejnený príspevok v Katolíckych novinách v rubrike: Listáreň. Môže byť aj teraz aktuálny.

 "Vážená redakcia,

 na autobusovej zastávke som si nechtiac vypočul rozhovor s týmto obsahom: rodina opatruje starkého, ktorý je už takmer nemobilný, nenavštevuje miestny kostol, nedeľnú svätú omšu počúva z rozhlasu. Kňaza k nemu nezavolali ani pred Veľkou nocou, lebo vraj „aké hriechy môže takýto starý človek spáchať”. Zdá sa mi, že v súčasnosti starí ľudia trpia nielen materiálnou, ale aj duchovnou núdzou, často im chýba katechéza prislúchajúca ich veku, a v tomto prípade aj príbuzní ochudobnili starkého o sviatosti a kontakt s kňazom. Čo si o tom myslíte?

Váš čitateľ Ján C., Nitra

Tento podnetný problém predložený čitateľom z Nitry pekne rieši Katechizmus Katolíckej cirkvi v textoch číslo 1499- 1532. Z neho budem čerpať.

Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú život človeka skúške. V chorobe a starobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám naviac ponúka možnosť zazrieť smrť.

Toto však môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, pomôcť mu rozlišovať, čo jeho živote nie je podstatné, a tak sa zamerať na podstatné. Choroba veľmi často núti hľadať Boha, navrátiť sa k nemu.

Nájsť v chorobe a starobe dozrievanie nám pomáha práve pomazanie chorých. “Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil; ba povzbudzuje ich, aby sa dobrovoľne pridružili ku Kristovmu utrpeniu a jeho smrti, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu“ (Lumen Gentium 11).

 Milosťou tejto sviatosti chorý prijíma silu a dar vnútornejšie sa spojiť s Kristovým utrpením: je istým spôsobom zasvätený, aby prinášal ovocie svojim pripodobnením sa k Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu. Utrpenie, následok dedičného hriechu, dostáva nový zmysel: stáva sa účasťou na Ježišovom spasiteľnom diele. Tak ako to napísal sv. Pavol: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Kol 1, 24. Vidíme, že aj choroba, staroba a opustenosť sa môžu stať „stavebným materiálom“ budovania Cirkvi, teda aj dobra vo svete.

To všetko je v línii Ježiša Krista. On bol súcitný s chorými a jeho mnohé uzdravenia chorých každého druhu sú výrazným znamením toho, že „Boh navštívil svoj ľud“ (Lk 7,16) a, že Božie kráľovstvo je už celkom blízko. Ježiš nemá iba moc uzdravovať, ale aj odpúšťať hriechy. Prišiel uzdraviť celého človeka, dušu i telo, on je ten lekár, ktorého potrebujú chorí. Jeho súcit so všetkými, čo trpia ide tak ďaleko, že sa s nimi stotožňuje: „Bol som chorý a navštívili ste ma“ (Mt 25,36). Jeho prednostná láska k chorým neprestala v priebehu storočí budiť celkom osobitnú pozornosť kresťanov voči všetkým, ktorí trpia na tele i na duchu. Táto pozornosť je dôvodom neúnavných snáh uľaviť im.

Preto nečudo, že kňazi, nasledujúc Krista, majú v náplni práce starostlivosť o chorých a starých. Kódex cirkevného práva v kánone 529 § 1 farárovi určuje, že má navštevovať rodiny, mať účasť na starostiach, súženiach a najmä žiaľoch veriacich a v Pánovi ich posilňovať...; chorým, predovšetkým umierajúcim má pomáhať súcitnou láskou, starostlivo ich posilňovať sviatosťami a odporúčať ich duše Bohu.

Túto povinnosť mu majú pomáhať aj príbuzní. V kánone 1001 sa píše: Duchovní pastieri a príbuzní chorých sa majú postarať, aby chorí boli vo vhodnom čase touto sviatosťou posilnení. Výslovne sú tu menovaní aj príbuzní.

Z vyššie uvedených textov je zrejme, že tu nejde iba o zabezpečenie „odpustenia hriechov“, ako píše čitateľ, ale o niečo viac. Ide o pomoc zvládnuť chorobu, starobu, samotu ... Aby sa chorí, ktorí prijímajú túto sviatosť, dobrovoľne pridružili ku Kristovmu utrpeniu a jeho smrti, a tak prispievali k dobru Božiemu ľudu. Keď Cirkev slávi túto sviatosť, v spoločenstve svätých oroduje za dobro chorého. A chorý zasa milosťou tejto sviatosti prispieva k posväteniu Cirkvi a k dobru všetkých ľudí, za ktorých Cirkev trpí a obetuje sa skrze Krista Bohu Otcovi.

Neprekonateľný je tu príklad Matky Terezy, ktorá celú svoju obrovskú duchovnú energiu venovala starostlivosti o starých, chorých a zomierajúcich. Som veľmi rád, keď vidím ako navštevujú veriaci chorého, ktorého spoznali iba z kostola, lebo keď ho nevidia dlhšie v kostole párajú po ňom a idú ho navštíviť. Rovnako má teší, že aj niekomu z čitateľov KN leží na srdci osud starých ľudí a tak sme mohli otvoriť túto potrebnú tému.

------------------------------------------

V evanjeliu sme počuli: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Pomôžme aby aj naši chorí pohli zvolať: Čím som si zaslúžil (a), že...

Najskôr ich však musíte navštíviť vy.

Turzovka, 2018

Úvahu nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/661-21-december

Tiež: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1536-21-december-2




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.