Jer 23, 5-8, Mt 1, 18-24
Kto z nás si nepoložil otázku, prečo sa dnes Boh tak nezjavuje ako v minulosti, ako vidíme aj v príbehu dnešného evanjelia.
Boh mimoriadne zasiahol do života Márie a Jozefa a preto im aj mimoriadnym spôsobom udalosti objasnil. Veď ako mohol uveriť Jozef počatie z Ducha Svätého. Rád by som takého muža videl! Nik z nás nie je v takej situácii, aby potreboval mimoriadne vysvetlenie. Svätý Ján z Kríža (1542-1591) to podrobne a fundovane (veď je učiteľ Cirkvi) vysvetľuje v traktáte O výstupe na vrch Karmel, kde píše:
Hlavný dôvod, pre ktorý bolo v Starom zákone dovolené dávať Bohu otázky a potrebné, aby proroci a kňazi žiadali Boha o videnia a zjavenia, bol ten, že viera v tom čase nebola ešte dostatočne zakorenená a nebol ešte ustálený zákon evanjelia. Teda bolo potrebné pýtať sa Boha na mnohé veci a Boh im odpovedal raz slovami, inokedy videniami a zjaveniami, obrazmi a podobenstvami a mnohými inými znakmi. A všetko, čo odpovedal, všetko, čo hovoril a zjavil, sú tajomstvá našej svätej viery alebo aspoň niečo, čo k viere smeruje alebo vedie.
No teraz, keď je viera pevne postavená na Kristovi a v stave milosti vyhlásený zákon evanjelia, už sa ho netreba vypytovať, ani niet dôvodu, aby hovoril ako kedysi. Keď nám dal svojho Syna, ktorý je jeho jediným a definitívnym Slovom, razom nám týmto svojím jediným Slovom povedal a zjavil všetko, takže už nemá čo povedať.
A o túto autoritu sa opiera svätý Pavol, keď presviedča Hebrejov, aby zanechali minulé spôsoby starého Mojžišovho zákona vo vzťahu k Bohu a obracali oči iba ku Kristovi. Hovorí: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi.“ (Hebr 1,1-2) Týmito slovami nás Apoštol učí, že Boh skrze toto svoje Slovo povedal toľko a také veci, že už niet čo žiadať. Čo predtým hovoril po častiach prorokom, nám povedal celé vo svojom Synovi, keď nám ho celého daroval.
Preto keby sa teraz niekto chcel vypytovať Boha na niečo alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, myslím, urážal by Boha tým, že neupiera svoje oči na Krista, ale mimo neho žiada nejakú vec alebo novotu.
Boh by mu mohol odpovedať: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5) Už som všetko povedal skrze toto svoje Slovo. Len k nemu upieraj svoje oči, lebo v ňom som ti povedal a zjavil všetko a v ňom nájdeš oveľa viac, ako môžeš túžiť alebo prosiť.
Už na vrchu Tábor som naňho zostúpil so svojím Duchom a povedal som: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5) Nemáš dôvod žiadať nové formy náuky a odpovedí. Ak som prv hovoril, tak len preto, aby som prisľúbil Krista. Ak sa ma predtým na niečo opytovali, všetky tieto otázky vyjadrovali nádej a túžbu po Kristovi, v ktorom mali nájsť všetko dobro, ako to teraz hlása celá náuka evanjelistov a apoštolov.
Preto považujte za podozrivé, ak nie veľmi nebezpečné, rôzne zjavenia a aj vyhľadávanie týchto senzácii. Ak Cirkev nejaké zjavenia prijala, tak na pripomenutie toho, čo už bolo v evanjeliu ohlásené a na čo sme zabudli. Napríklad milosrdenstvo a láska Ježišovho srdca (Sv. Margita, sv. Faustina), alebo výzva k pokániu a modlitbe (Lurdy, Fatima).
Turzovka, 2018