Gn 49, 1-2. 8-10, Mt 1,1-17
Zachovala sa sťažnosť pradávneho autora z Egypta na mládež.
Keď som to prvý raz čítal, ani vo sne by mi nenapadlo, že to má tri tisícročia. Popisuje sa v nej aká neúctivá je mládež. Pár postrehov: Nepovstanú pred starším, nepozdravia, nemajú ich v úcte. Sú sebavedomí, drzí a vyzývaví. Nectia si autoritu ani tradície...
Ak sa pozrieme na túto problematiku v starozákonnom ľude, nebadať tento všeobecný trend. V knihe Jób čítame ako jeden z priateľov, ktorí ho prišili pozrieť, prosí o slovo, lebo ako najmladší iba mlčal, neodváži sa bez súhlasu starších prehovoriť.
Pozrime si pár ďalších textov:
Prorok Izaiáš píše o dôležitosti starcov: Starec a hodnostár sú hlava... (9, 14). Hrôzy budúcich tragických časov vyjadruje stratou úcty k starším: Ľudia sa budú vzájomne trýzniť, každý svojho priateľa, chlapec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného. (Iz 3, 5)
Rovnako aj Ezechiel: Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu. Ez, 7,26
Prorok Daniel v 13. kapitole popisuje zákernosť starcov (voči Zuzane), ale napriek tomu neprestala úcta k ostatným. Obraz Najvyššieho je v podobe Starca: Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň. Dan 7,9
Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich, kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí. Dan 7,21-22
Starci boli považovaní za učiteľov národa: Spomni si na dni zašlé dávno uvážte roky všetkých pokolení! Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví, starcov svojich a rozpovedia ti. Dt 32,7
V knihe Sirachovca nájdeme veľa chválorečí na starcov:
Do zástupu skúsených starcov postav sa a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti, aby si mohol vypočuť každý rozhovor o Bohu a aby ani jediná chvályhodná múdra reč neušla tvojej pozornosti. Sir 6, 35
Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi; Sir 8,9
Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala, tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč a tiež slovu starcov pre jeho zmysel. Sir 25, 8
Vencom pre starcov je bohatá skúsenosť a ich slávou je bázeň pred Pánom. Sir 9,24
Keď posiela Jeremiáš lis zajatcom v Babylone, výslovne ho adresuje starcom: Toto je znenie listu, čo poslal prorok Jeremiáš (zvyškom) starcov v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu - ktorých odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor. Jer 9, 1
V knihe nárekov vidíme, že neúcta k starcom bola vecou pohanov a dobyvateľov: Ich ruky vešali kniežatá, starcov si nevážili. 5, 12
Prečo to takto bolo v Izraeli? Lebo si vážili predkov, cez nich dostali Božie požehnanie. Spomeňme na úctu k Abrahámovi a patriarchom. Cez nich dostávali požehnanie od Boha. Viď prvé čítanie kde patriarcha Jakub predpovedá požehnanie v Mesiášovi: Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.
Preto nás neprekvapuje, že Matúš, ktorý písal evanjelium pre Židov, „musel“, uviesť aj Ježišov rodokmeň: Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho... Nám to veľa nehovorí, ale bez rodokmeňa by Ježiša neprijali. Bol by vo vzduchoprázdne.
Ak nám nič nehovorí rodokmeň, mala by nám hovoriť veľa úcta k predkom i k starým. Lebo cez nich sme dostali požehnanie Božie aj my. Dary po telesnej i duchovnej stránke.
Turzovka, 2018