O Lucii nám svedčia archeologické nálezy v katakombách sv. Lucie a sv. Jána v Syrakúzach ako najstaršie dokumenty.
Do jej životopisov sa však primiešalo veľa legiend. Mučenícku smrť podstúpila údajne 13. decembra roku 304. Patrí k veľmi uctievaným sväticiam a s jej sviatkom sú spojené mnohé ľudové zvyky, v ktorých sa Lucia predstavuje ako rozdávateľka darov a svetla. Meno Lucia je totiž od latinského slova lux — svetlo.
PERLIČKY SVÄTEJ LUCIE
Sú to dve veľké myšlienky tejto hrdinskej devy. Prvá je adresovaná vlastnej matke Eutýchii, druhá sudcovi.
Luciini rodičia boli bohatí kresťania. Bývali v Syrakúzach. Otec jej umrel veľmi skoro a zbožná matka sa snažila vychovávať dcérku podľa príkladu svätých mučeníkov. Často ju vodievala na ich hroby, zvlášť na hrob sicílskej mučenice svätej Agáty. Táto svätá mučenica sa stala Lucii vzorom. Po jej príklade zasvätila svoje srdce najvyššiemu Pánovi — Ježišovi Kristovi! Lucia dozrela do plnosti kresťanskej lásky. Pochopila, že len na zemi môžeme dokázať lásku k Bohu. Boha v skutočnosti nevidíme, ale vidíme ho v bratoch a sestrách, ako to povedal Pán Ježiš v Evanjeliách:
— Čo ste urobili alebo neurobili tomu a onomu, to ste urobili alebo neurobili mne!
Pochopila, že kresťan bez skutkov kresťanskej lásky je len nemluvňa. Rozhodla sa preto podeliť s blížnymi o svoj majetok. Matku prekvapila nevídanou žiadosťou:
— Prosím si veno, ktoré by si mi dala k svadbe. Darujem ho svojim chudobným. Matka Eutýchia sa zháčila. Ešte neodlipla od dobier tohto sveta. Luciu uspokojila s prísľubom:
— Veno ti dám, ale dedičstvo dostaneš až po mojej smrti. Potom si rob s tým, čo chceš!
A teraz vylovila Lucia svoju veľkú perlu z duše; žiačka učila učiteľku - matku:
— Keď dáme Bohu len to, čo už nemôžeme potrebovať, čo už nemôžeme vziať so sebou, to nie je žiadna obeta! Z toho nemôžeš mať žiadne zásluhy. Bohu milé je, mamička, toto: dať mu to, čo môžem užívať, kým som živá! Preto som sa rozhodla i ja dať Bohu nielen majetok, ale dať mu všetko — svoju dušu i svoje telo! Patrím mu navždy!
Matka sa zhrozila, lebo Luciu už prisľúbila mladíkovi pohanovi v nádeji, že ho Lucia privedie k viere v Boha. K rozdeleniu majetku pristúpila až vtedy, keď ju z ťažkej choroby mimoriadne uzdravila svätá Agáta na vrúcnu prosbu dcéry Lucie. Potom už spolu sa pretekali v rozdávaní. Predávali klenoty, ceniny, a tržbu delili medzi chudobných. Dozvedel sa o tom aj spomenutý mladík a zľakol sa! Zbadal, že sa jeho budúci majetok štedro rozhadzuje. Pátral po príčine. Priam zúril, keď sa dozvedel, že Lucia je kresťanka. Udal ju. Bola uväznená. Nastal ťažký výsluch u sudcu - miestodržiteľa cisára. Došlo k dialógu:
— Obetuj bohom!
— Poznám iba jediného Boha - Stvoriteľa neba i zeme! On žiada iba čistú a nepoškvrnenú obetu a to je: navštevovať vdovy, siroty a seba zachovať nepoškvrneným od tohto sveta. To som robila. Všetok majetok som rozdala. Teraz, keď už nemám nič, čo by som ešte obetovala, podám mu seba samú za obetu.
— To môžeš povedať seberovným! Ja sa držím príkazov cisára!
— A ja príkazov Boha všemohúceho!
— Premárnila si otcovský majetok s nešľachetnými ľuďmi!
— Uložila som ho do bezpečnej pokladne. Chudobní — to je Ježiš Kristus! Nešľachetníci sú modlári a hriešnici!
— Zamĺkneš, keď ťa dám mučiť!
— Apoštol učí, že slovo Božie nemožno spútať!
— Dám ťa odviesť do domu hanby! Tam ťa zneuctia a usmrtia!
A teraz hrdinská deva predložila sudcovi najkrajšiu perlu svojej čistej a krásnej duše:
— Niet moci a násilia, ktoré by ma zviedli k hriechu! Vedz, Pascházius, keď ja neprivolím k nešľachetnosti, moja nevinnosť neutrpí škodu!
Pohan sa rozzúril a kázal ju katom odviesť do domu hanby. Teraz sa však ukázalo, že Luciin Boh «dôvery a lásky» nesklamal. Svätou pannou nemohli pohnúť z miesta. Sudca zúril, lebo kati i ľud začali volať:
— Mocný je Boh kresťanov!
Sudca dal príkaz zapáliť okolo nej oheň, obliať ju smolou. Oheň síce vzplanul, ale ako posvätný závoj okolo svätej panny. Jej tela sa nedotkol. Potom kat vrazil nôž do jej hrdla, ale tak bojazlivo, že sa ešte trápila. Kresťania ju zobrali akoby mŕtvu a odviedli do svojho domu. Umierajúca Lucia im pripomínala:
— Dôverujte v Boha, niet sily a moci, ktorá by vás mohla zviesť k hriechu, keď nechcete! Dávajte Bohu, kým máte čas, kým žijete!
Dňa 13. decembra r. 304 stretla sa so svojím Pánom.
Pane Ježišu, prosím ťa pokorne o milosť, aby som si zapamätala perličky svätej Lucie a uviedla ich do života. Svätá Panna Mária, pre lásku hrdinskej Lucie vypros nám ducha veľkodušnosti — všetkého sa zriecť pre Božie Kráľovstvo, kým žijeme! Ak som laický kresťan, nech dôstojne reprezentujem naše čisté náboženstvo.
Ak som rehoľná osoba, nech žijem plne sväté sľuby, dané Pánovi. Amen!
PREDSAVZATIE
Budem uplatňovať perličky svätej Lucie v každodennom živote
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými