Zjv 14, 1-3. 4b-5, Lk 21, 1-4
Keď čítam žalmy, alebo aj niektoré iné texty Starého zákona žasnem nad tým, aký hlboký vzťah mal človek k Bohu už pred dvoma, troma tisícročiami.
Badáme aj to, že sa nemení psychika človeka. Nájdeme tam aj jeho slabosti a zločiny. Zároveň vidíme ideovú líniu Starého a Nového zákona. Zoberme si dnes na mušku 50. žalm:
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná.
Zaznieva tu to, čo sme počuli v prvom čítaní: A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia.
Ján ďalej píše: Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca.
Žalm:
On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom:
Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
Starozákonný ľud, i autor toho žalmu, žil v mori pohanov. Videli ako Bálovi a Aštarte prinášali hrozné ľudské obete a žalmista mal odvahu (neviem ako to prijali kňazi, korí žili z obiet) napísať:
Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu?
Ďalšie verše sú v súlade s duchom dnešného evanjelia, v ktorom Pán Ježiš chváli chudobnú vdovu, ktorá dala na chrám dve drobné mince. V 50. žalme ďalej čítame:
Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;
a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
Pravý Boh nežiada a nepotrebuje od nás obety. Nie je žiadostivý a krvilačný. Pochopil to už starozákonný človek, ktorý ďalej v mene Božom hovorí:
No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ.
Žalmista nás povzbudzuje k dôvere, akú mala chudobná vdova: A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Turzovka, 26.11.2018