Albert sa narodil okolo roku 1200 v mestečku Lauingene v južnom Nemecku.
Už od detstva sa živo zaujímal o prírodu. Na štúdiách v Padove spoznal rehoľu dominikánov a roku 1220 vstúpil do nej. Ovládal všetky obory súčasnej vedy. Ako významný teológ prednášal na rozličných učilištiach, medziiným i v Paríži. Jeho žiakom bol aj sv. Tomáš Akvinský. Roku 1560 bol menovaný za biskupa v Regenburgu.
Zomrel 15. novembra 1280 v Kolíne nad Rýnom. Pápež Pius XI. ho vyhlásil roku 1931 za svätého a Pius XII. za patróna prírodovedcov.
PATRÓN PRÍRODOVEDCOV
Pochádzal z Bavorska, kde uzrel svetlo sveta okolo r. 1200 v Lauingene. Študoval na univerzite v Padove. V tom čase sa tam zdržoval ako provinciál dominikánskeho rádu Jordán. Ten priam zázračne strhával mladícke duše do rádu. Aj Alberta uchvátil. Jordán mu však oponoval. Odporúčal mu vrátiť sa do sveta, k rodičom a tu ukázať vzor kresťana. Najbližšia kázeň svätého Jordána však Alberta tak zaujala, že kľačmo pred všetkými mníchmi prosil o prijatie do rádu a volal:
— Boha si beriem za svedka, že som hotový opustiť všetko bohatstvo po rodičoch, celý svet, a tu medzi vami slúžiť Kristovi. Ak mi odopriete, Boh bude vaším sudcom!
Toto boli prisilné slová od mladíka. Jordán súhlasil a Alberta prijal do rádu.
Bratia nevedeli usúdiť, v čom Albert viac vynikal, či v čnostiach, či vo vedách. Jedno nezanedbával, druhé pestoval, a vždy bol na vrchole. Stal sa profesorom v Kolíne. Medzi žiakmi mal vynikajúceho poslucháča, Tomáša Akvinského, ktorého vlohy hneď vystihol. Tento žiak ho neskôr prevýšil v teológii a vo filozofii.
Albert bol univerzálny duch. Vyznal sa v každom odbore vedy a umenia. On prvý filozofiu Aristotelovu spájal s kresťanskou náukou. Vynikal v prírodných vedách rovnako ako v umení. Astronómia mu bola koníčkom. Mnoho písal, mnoho prednášal. Keď sa stal provinciálom rádu, putoval ako chudobný rehoľník pešo, často živiac sa iba z almužny.
To je u neho krásne: vedec Albert bol v jednej osobe aj svätec! Veda neprotirečí Bohu, a teda ani duchovnému životu nemôže byť na prekážku. Naopak! Čím je kto vzdelanejší, tým skôr okom viery a lásky poznáva, aký je veľký Boh Stvoriteľ a aký malý je človek, hoci je korunou viditeľného stvorenstva. Len falošní vedci nám chcú nahovoriť, že viera v Boha je na prekážku vede.
Albert, prímením «Veľký», nám to vyvrátil svojím životom a svojou prácou. Roku 1260 ho pápež Alexander IV. vymenoval za biskupa. To bol pre Alberta ťažký úder. Veda musela ustúpiť povinnostiam pastiera. Aj tu sa ukázal veľkým, lebo poslúchol. Po čase však dosiahol uvoľnenie z biskupského úradu. Zomrel vo veku vyše 80 rokov.
Tajomstvo jeho veľkej spirituality väzilo v jeho živom spojení s Bohom, mimoriadnej úcte k Panne Márii, proste, v jeho hlbokom živote modlitby. V celom živote si pri storakých zaujatostiach vedel nájsť čas na svätý ruženec.
Čo nám to hovorí?...
KVET
Nájdem si čas na uzobranú modlitbu sv. ruženca. Budem sa snažiť dnes o hlboké spojenie s Bohom.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými