Tít 2, 1-8. 11-14, Lk 17, 7-10
Byť užitočný!
Všimnite si ako je to zakódované u detí. Snažia sa pomáhať pri varení, pri riadení... Múdri rodičia ich nechajú, aj keď veľmi zavadzajú. Mám psa a keď som si kládol dlažbu a bol sklonený, on bol pri tom a položil labku snáď na každú kocku. Keď hrabem lístie, hrabe aj on. Teda je to archetyp.
V čom by sa táto užitočnosť mala prejavovať u nás, dospelých? V snahe byť účinným členom rodiny, farnosti, spoločnosti, Cirkvi. Niečo robiť pre druhých.
Ostala táto potreba „byť užitočný“ aj u dospelých? Zdá sa, že nie. Aj keď nechcem zovšeobecňovať, v určitej vekovej kategórii, dokonca v celých skupinách ľudí badáme pasivitu a tendenciu „byť pre seba“. Je skôr využívanie rodiny, spoločnosti pre nič robenie. Dokonca i v Cirkvi – využívam jej služby, ale nič pre ňu nerobím.
Keď ešte žili ľudia, ktorí boli aktívni za Slovenského štátu (neviďme v ňom všetko len zlé) a rozprával som s nimi, badal som u nich veľkú angažovanosť pre národ, dokonca obetovať sa preň. Dávali všetko pre národ, jeho dobro im ležalo na srdci.
Kde sa zobrala dnes táto pasivita, využívanie druhých pre seba a nič robenie pre iných? Iste je to výchovou, i spoločenskou klímou. Možno sú korene v tom, čo v našej dedine vyhlásil bezzemok Jakub, keď prichádzal front: Bara má štyri kravy, ja nemám nič. Keď prídu Rusi, Bare zoberú dve kravy a dajú ich mne. Jakubovi sa to nesplnilo, ale stalo sa tak. Ľuďom pobrali majetky, továrne a dali to všetkým. A tak to mali všetci, aj nik. A naraz sa jednotlivci stratili v kolektíve. Nech pracujú tí druhí, ja sa zveziem. Postará sa o mňa všemocná strana. Ona určuje kde mám pracovať, či smiem chodiť do kostola, koho mám voliť... A došlo k pasivite.
Čo s tým? Ježiš (Cirkev) nás učí, že bude všeobecný súd – kde sa ukáže sláva vykúpených, ale aj osobný – kde sa ukáže či som bol užitočný. Aby som na tom osobnom súde obstal, Ježiš nám dnes hovorí: Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Na prvý pohľad to vyzerá, že nás Pán pobáda k neužitočnosti. To je iba prvý pohľad! Mne to tak vychádza, že máme robiť nad povinnosti. Nerobiť iba to čo som povinný voči rodine, farnosti, Cirkvi, spoločnosti, ale navyše. Jednoducho snažiť sa byť užitočný!
Staškov, Turzovka, 13.11.2018