Flp 2, 1-4, Lk 14, 12-14
Včera ma po sv. omši viezla domov jedna rodina.
Vídavam ich spolu na bicykloch, chodia spolu na plaváreň... Pýtal som sa ich čo plánujú na popoludnie. Hovorili, že o programe sa zvyknú dohodnúť poobede pri káve. Nedeľný spoločný obed je veľmi dôležitý, utužuje rodinné vzťahy.
Dnes sme počuli: Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Myslím, že Ježiš nie je proti spoločnému stolovaniu v rodine s priateľmi. Chce zdôrazniť potrebu myslieť na iných, mať sociálne charitatívne cítenie.
Chce, aby sme otvorili uzavretý kruh – prijali do svojho spoločenstva aj ľudí, ktorých považujeme za bezvýznamných, z ktorých „nič nemáme“. Pán Ježiš hovorí, že práve títo ľudia búdu pre nás požehnaním: A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Dotýka sa nás, keď prídeme do nejakého spoločenstva a oni zmĺknu. Nemusia nás práve ohovárať, ale cítime, že tam nepatríme. Je to pre nás niekedy ťažko prijať. Preto my máme byť otvorení. Sme katolíci – to nás priam predurčuje, aby sme boli otvorení pre iných. Nie sme sektári – uzavretí do seba.
Asi najlepšie bude začať realizovať naliehavé, emotívne požiadavky z prvého čítania: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. A najmä záverečnú vetu: Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Potom budeme vytvárať pekné spoločenstvo a nebudeme uzatvorení, ale otvorení aj pre iných.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 5.11.2018