Anton sa narodil 23. novembra 1807 v mestečku Salle pri Barcelone vo Španielsku.
Roku1835 sa stal kňazom a pôsobil ako ľudový misionár. Roku 1849 založil kongregáciu misionárov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. V tom istom roku bol menovaný za biskupa pre mesto Santiago na Kube. Veľa tam vykonal na náboženskom a sociálnom pozdvihnutí veriacich. Preto najatí vrahovia spáchali naňho niekoľko atentátov. Predstavení ho potom povolali nazad do Španielska.
Zomrel 24. októbra 1870 vo Fontfroide v južnom Francúzsku. Za svätého ho vyhlásil pápež Pius
SYNOVIA NEPOŠKVRNENÉHO SRDCA PANNY MÁRIE
V mestečku Sallent narodil sa chudobnému tkáčovi syn. Písal sa 23. december 1807. Synček mal nasledovať otca v remesle. Bol šikovný, ba vynikal aj talentom. Otec sa rozhodol dať ho vyučiť v meste, aby si raz sám zriadil živnosť — obchod!
Anton poslúchal, všímal si však otca nielen ako remeselníka, ale aj ako svätca. Otec vynikal mimoriadnou zbožnosťou. So všetkými členmi rodiny, učňami aj tovarišmi sa denne modlieval ruženec ku cti Matke Božej. Ak niektorý sa previnil po morálnej stránke, bol ihneď prepustený. V takomto ovzduší rástol Anton a z takejto rodiny sa vybral na odbornú školu do mesta. Z Antona sa stal vynikajúci tkáč, mal k tomu sklon, ale duša túžila tkať čosi vzácnejšie. Chcel zachraňovať duše a túžil byť kňazom. Keď dostal od otca súhlas, dal sa tak svedomité do teologických štúdií, že skoro dohonil všetkých rovesníkov, už absolventov teológie. Po vysviacke stal sa v rodnej obci kaplánom.
Najideálnejší seminár mal vo vlastnej rodine, a preto si zaumienil šíriť Božie Kráľovstvo v rodinách. Stával sa z neho veľký ľudový misionár. Aby vykonal čím viac dobrého, združoval okolo seba podobne zmýšľajúcich kňazov a laických pomocníkov a utvoril tak novú kongregáciu pod názvom «Synovia Nepoškvrneného Srdca Panny Márie».
Rok po založení bol vymenovaný a vysvätený za arcibiskupa pre Kubu. Láska k Nepoškvrnenej tiahla ho šíriť Božie Kráľovstvo s takou horlivosťou, že to vzbudzovalo údiv. Kde robil misie, tak tam bolo samozrejmosťou, že sväté prijímanie podával až niekoľko hodín.
V Santiagu pri misijných podujatiach dal do poriadku 400 nesobášených manželov. Pravdaže, toto nemohol zniesť protivník Nepoškvrnenej. Zúril a podnietil proti Antonovi viacero atentátov. Po ťažkom zranení pápež ho uvoľnil z úradu arcibiskupa. Vrátil sa domov a stal sa spovedníkom kráľovnej Izabely. Jemu možno ďakovať potom, že kráľovský dvor stal sa šíriteľom viery — kvasom!
Syn Nepoškvrnenej prejavil sa aj na cirkevnom sneme v Ríme r. 1869. Pápež mu zveril rôzne úlohy. Čo začal, na tom bola pečať ochrany Najsvätejšej Panny a dielo malo úspech. Zo snemu sa však už domov nevrátil. Umrel cestou domov po mozgovej porážke, ktorú utrpel už na sneme.
Syn tkáča sa takto zapísal do dejín Cirkvi ako jej veľký apoštolský pracovník. Opäť dôkaz:
Kto začína s Nepoškvrnenou, ten začína s Matkou Cirkvi, ktorej najviac záleží na diele jej Syna! Preto pomáha sama. Žehná, vedie, posilňuje!
Každý apoštolský pracovník to skusuje, veď ona si vyslúžila v Cirkvi svätej invokáciu: «Kráľovná apoštolov!»
Krstom sme sa všetci zapojili do rodiny Cirkvi, birmovaním sme poslaní, aby sme ju zveľaďovali. Zasvätením Matke Ježišovej staneme sa dcérami a synmi, aby sme si urobili poistku v krstnej milosti vzrastať a v birmovnej milosti pracovať.
DNES
Obnovím si krstné a birmovné sľuby.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými