Ján sa narodil 24. júna 1386 v mestečku Capestrana v strednom Taliansku.
Vyštudoval právo a stal sa sudcom. Pri nepokojoch v Perugi dostal sa do väzenia. Po vyslobodení z väzenia so súhlasom manželky vstúpil k františkánom. Bol veľkým kazateľom v rozličných štátoch Európy, kázal aj v Bratislave. Keď sa Turci po páde Carihradu roku 1453 valili do Európy, snažil sa kázňami získavať bojovníkov proti nim. Víťazstvom pri Belehrade v júli 1456 podarilo sa ich na niekoľko desaťročí zastaviť. V tom istom roku Ján ťažko ochorel a 23. októbra 1456 v kláštore v Moku (dnešná Juhoslávia) zomrel.
Prímenie Kapistránsky má podľa rodného mesta v Neapolskú. Bol právnikom a miestodržiteľom neapolského kráľa Ladislava. Keď sa kráľ dal do boja s protipápežom Jánom XXII., mešťania Perugie zajali Jána Kapistrána a uvrhli do väzenia. Ján sedel už mesiace v okovách a márne čakal, že ho kráľ vykúpi. V dlhých hodinách svojho poníženia Ján si uvedomil slová Písma: «Niektorí priatelia sa zmenia na nepriateľov... v tvojom ponížení sa obrátia proti tebe a pred tebou sa skryjú» (Ben Sira 6,9-12). Bláznovstvom je spoliehať sa na ľudí!
Takto uvažoval Ján a rozhodol sa spoliehať sa už len na Boha a len jemu slúžiť. Vo svojej beznádejnosti sľúbil žalárnikom celý svoj majetok, ak mu pomôžu ku slobode. Stalo sa! Ján ušiel, majetok rozdal a sám vstúpil ku františkánom v Perugii. V kláštore dostal výbornú formáciu od svätca — svätého Bernardína Sienského. Meno Ježiš vštepil mu Bernardín hlboko do srdca rovnako ako meno jeho svätej Matky Panny Márie. V tomto smere vystúpil Ján ako kazateľ u misionár. Pochodil celú Itáliu. Bosý, v chudobnom habite, od pôstov iba kosť a koža, kázňami rezal do živého. Ju Kapistránsky strhával pohľadom, gestom, slovom, ale najviac svojou duchovnosťou. Asketickým životom sa priam preduchovnil.
Pápež ho poveril misiami za Alpami. Prišiel do Rakúska, potom zavítal na Moravu a na územie Čiech. Tu obrátil 11 tisíc husitov. Iba do Prahy mu nedovolili. Všade zakladal i kláštory. Nakoniec bol pozvaný do Poľska.
Tajomstvom jeho osobnej príťažlivosti a strhávania duší bola jeho jará myseľ, jemný úsmev a jeho askéza lásky k blížnym. Všade si podmaňoval, lebo bol autentickým vydaním evanjelia.
Korunou jeho života bola križiacka výprava proti Turkom. Hoci mal už 70 rokov, neváhal zorganizovať kresťanských bojovníkov v počte 60 tisíc na čele s hrdinským Jánom Hunyádim a sám ako veliteľ so zbraňou nie z kovu ani výbušniny, ale duchovnou zbraňou vydobyl víťazstvo nad Turkami. Jeho zbraňou bola modlitba, jeho bojovné heslo «Ježiš — Ježiš!» To meno dal vyšiť na zástavu, touto mával, a Turci boli na hlavu porazení! Bolo to 22. júla 1456 pri Belehrade.
Týmto ukončil svoje životné poslanie. Vrátil sa do kláštora, kľačmo si urobil generálnu svätú spoveď a prosil o sviatosti chorých. Kardinál sa od dojatia dosť mýlil pri vysluhovaní svätých sviatostí. Ján celkom veselo pripomenul: «Zoberte si môj breviár, tam sú väčšie litery.»
Dňa 23. októbra odišiel k tomu, ktorého z tej duše miloval — k Ježišovi! Toto najdrahšie meno Syna Božieho a Syna Panny Márie stalo sa mu priam tlkotom srdca. Toto meno vdychoval v modlitbe a vydychoval ho v láske k bratom. Toto meno bolo jeho životné bojovné heslo, preto všade zvíťazil. Čo sľúbil vo väzení, to splnil do posledného úderu srdca — spoliehať sa iba na Ježiša Krista!
Pane Ježišu, my si prajeme, aby si ty vedel o nás. To isté si však žiadaš i ty — chceš vedieť, či stojíme o teba! Ak to prevedieme ako Ján Kapistránsky a všetko budeme začínať i končiť s tebou, vtedy môžeme mať istotu, že všetko dokončíš s nami aj ty! Záleží od nás!
ROZHODNUTIE
Znelka dňa: «..Ježiš... Ježiš... Ježiš... spolieham na teba!»